V knižnici času sú moje spomienky.
Všetko čo spravil som pre tento svet.
Roztrúsené sú ako kamienky.
Hľadám svoj začiatok – nevinný kvet.

Ten rúžový tvor, ktorým som býval.
Tá krehká nevinnosť, kam sa podela?
Vzali mu svet o ktorom sníval
a tvrdosť života ho zmenila?

Nebol som posledným a ani prvým,
ktorému zovšednelo zlo.
Život ma naučil ako byť tvrdým
a všetko krehké zo mňa opadlo.

Ten život často prinášal výhru.
Smial som sa, plakal, miloval...
Porážkou zistil som, čo to hrám za hru.
Nik nemá všetko čo si predsavzal.

Našiel som lásku a rád som ju vracal.
Bláznivé krehké pozlátko!
Čo som mal, spoznal som, keď som to strácal.
Pre tento cit je večnosť prikrátko.

Hľadal som vedenie, tú tajomnú silu,
ktorá sa pod pravdou schováva.
Faloš už spoznám, má tváričku milú.
Na ceste za pravdou ruky podáva.

Hľadal som vedenie v prastarých knihách.
V kameni, v daždi, v oblakoch...
Čítal som v zmrznutých ľadových kryhách.
A vyvážal som sa na drakoch.

Hľadal som vedenie, našiel som seba!
Priznal si prehry, rady, šepoty...
Ťažko je padnúť nám vysoko z neba.
Či utiecť slepému z temnoty.

Našiel som seba, no zmysel som nemal.
Načo je život bez zmyslu?
V tej chvíli som sa možno i hneval,
že nepodľahol som žiadnemu výmyslu.

Hľadal som zmysel, tú tajomnú silu,
ktorá sa v srdci schováva.
Nezmysel spoznám, má tváričku milú.
Nič viac však ľuďom nedáva.

Hľadal som zmysel v pradávnych knihách.
V kameni, v daždi, v oblakoch...
Našiel som tajomstvo v ľadových kryhách.
Ľudia chcú lietať na drakoch!

Som maliar svetov, ktoré mi nepatria.
Cez deň som tieň a v noci drak.
Som vlastník spomienok, ktoré sa nevrátia.
Dokážem odohnať každý mrak.

Snažím sa rozumieť i šepotu vetra.
Chcem mať krok ľahký ako elfí luk.
Možnože neprejdem ani pol metra
a zbavím sa špiny zo svojich rúk.

Odhodím kamene, čo ma tak ťažia.
Dám úctu bytostiam, ktoré ma milujú.
Ešte viac tým, ktorí ma zradia.
Nech svoje činy ľutujú.

Svoj život beriem ako plameň sviečky
a pripúšťam, ak mi to hrdosť dovolí,
že každý plameň, nech je akokoľvek mocný,
jedného dňa dohorí.

V ten deň šepoty môjho srdca prestanú.
Viac nebudem dávať ani brať.
No moje obrazy navždy tu ostanú.
Ja sa z nich na vás budem smiať.