Kde sú vzdušné zámky, 

ktoré zajtra postavíme

a sen ich odnesie

v sladkom jarnom víre?

Možno ich raz uvidíme

v mlákach rozbitých nádejí,

do ktorých ich každodennosť

nenápadne prevtelí...

Možno povedia nám ešte,

že stoja na tom istom mieste,

kde sme si ich vysnívali,

keď sa ostatní len smiali...

Možno nevybledli stránky,

kam píšem tieto básne,

veď svetlo mi nezhasne,

kým stoja vzdušné zámky...