Umiera sa vraj osamote bez veľkých fanfár a zbytočných rečí tak, ako keby to celé bol prečin proti ľudskosti. Ale ak niečo ozaj viem nedá sa stále carpe diem. Podvečer s plechovkou od piva vo mne dobrodruh ožíva a o pár minút zaspí. Rozsníva príbehy o zbierke básní takých, čo zdieľať mladí nebudú.…
„Kam to kráčaš?“ ozval sa výkrik chodbou do šatne.„To keby som vedel,“ zamumlal Andrej, pokrčil smutne plecami a šuchtal sa zamyslene ďalej. V chodbe bolo málo svetla a tak celkom nevidel, kto na neho hovorí.„Dobre Miško, vieme, že si intelektuál, že sa zamýšľaš nad nesmrteľnosťou chrústa, kým iní…
Počuješ? Zavri oči.Nechaj ho k sebe vkročiť.Nech vlna s vlnou bijea povie mi, že žijemaspoň na chvíľu. Vplíži sa až pod kožutam, kde iní nemôžu.Pritom iba kvapká,kvapká,kvapká. Každá posledná kvapkaje zároveň aj prvá.Dážď?Ten nech si ďalej trvá.Nech dávajú si do zubovkým my pri teple kozubovvnímame…
Som cépéčkár.A tym pádom mám zákonite menší..?Zmysel pre humor.Keď neviem čo je gottkoasi som sa vás strašne dotkol.A zásadne chodím vonkuna dva pivá na Patrónku S ruksakom plným každý piatokako na vraha neviniatokzízajú zástupy pravýchdomácich ľudíBratislavy.Cestou na hlavnú k rýchliku na východ. …
Utekalo jej oko doľava.Možno som sa jej trochu pozdával.Veď mám aj dioptrie,pár chlpov skraja šijei krok už takmer istý.Vedieť tak, čo si myslí...A možno radšejNevedieť. Mojím smerom sa dívalonajmenej jedno oko.To druhé trochu bokoma potmehúdsky žmurkalo:„Na chvíľu celkom zabudneš,kým si bol včera,…
Zapadám.Jak snehová vločka v lete.Čo so mnou? Už iste viete.Jak deravý zub na zábradlí.Pozrite, už ma odhadli.Jak štekot psíkov v malom meste.Sú také nežné, až svrbia ma päste. Ako keď vietor rozihrá zvony,pierko ti k nohám priveje,zapadám bezhlavo do tvojich vôní.Azda si na mňa spomenieš. …
Táto báseň vznikla ako lyricko-epická reakcia na môj dnešný ranný pocit zdesenia po tom, ako sme včera slávnostne požívali enormné množstvá pokrmu. (šak sviatky joj) Nemám dneska odvahupostaviť sa na váhu.Ach jaj
Na ulici leží zdochnutý holub, trocha peria, hlava a nič viac. Jedným očkom díva sa na obchodnú, dolu no a tým druhým na mesiac. Keby som ho pozval k nedeľnému stolu pofŕka mi obrus krvou hovoriac: Býval som mladý a ideálov dvesto že to dotiahnem na orla, sníval som. Keď sme sa večermi preháňali…
Diplom, ktorý už dnes nič neznamená,obrazy ľudí, z ktorých ostali len menáa hrozné zvyky matky.Pár listov básní krátkych,z ktorých sú už len riadky,slovíčka rebélie.Kde dnes ten rebel žije?V zošitoch popísanýchi pote vlastných dlaní?V dnešok sa nepremenípár starých vysvedčení.Listy kníhkrik a…
Myslíš si o sebe, že si femme fatale.Ja by som ti najradšej do hlavy zaťal.
Comments
Pridať nový komentár
Preklep opravený, vďaka ( včera som si to čítal päťkrát, a chybička sa vlúdila ), holt nie som robot, a prvá strofa je fakt rytmicky inde ako ostatné, ale to je ako nejaký prológ alebo čo, proste to tam tak má byť.
OK dík, tak vieš botanička :)
Jendoznačne lampióny po kraji ciest, zubia sa ako jesenné slnce
a čo tak hatižák, kapsička či ruksak? nie nie robím si len špás :)
Môžem sa spýtať? Všetky myšlienky a slová sú pochopiteľné, ale jediná vec mi nie je jasná:"navzdory zubiacim sa lucernám" možno som blbá, ale ja tam vidím dva významy : myslel si tým lucernu ako pestovanú plodinu na roli, ktorá sa ti smeje, keď ideš z batohom v sveta kraj :) či lucerny ako lapmióny? Proste ma to zaujíma ako a čo človek myslel, aj keď to pre niekoho znie ako smiešna otázka :) ďakujem
nečítal som moc veľa tvojich vecí, tak do desať, ale toto je určite najlepšia z nich, aj formálne aj obsahom (to hlavne). V názve je sice "batoh" ale mne sa viac pozdáva ten "batôžtek".. niekto má spomienok množstvo, iný pomenej ale tak či tak nosí len batôžtek, lebo ten je malý, skladný, pohodlne sa nesie a je vždy po ruke, keď je ho treba, narozdiel od batohu, ktorý by vo mne skôr budil pocit nejakých ťaživých spomienok, či nočných môr :P
Určite nemôžem dať do názvu infantilný batôžtek :D
batôžtek je fakt infantilný.. tak potom neviem, asi by som si tie spomienky napchal do vreciek :D
... ale zas Ti ušiel preklep. Prvá strofa posledný riadok.
Inak, myšlienka sa mi páči, len mi trochu nesedí tá prvá strofa k tomu zvyšku. Myslím rytmicky alebo tak nejak. Aj keď.. čím viac to za sebou čítam, tým menej mi to príde divné. Buď je to ok, alebo mi z toho už hrabe. Alebo možno oboje :D