V poslednej dobe sa rozmáhajú diskusie o tom, nakoľko je úspešnosť kníh v očiach čitateľov ovplyvnená reklamou. Ozývajú sa hlasy tvrdiace, že niektoré bestsellery vďačia svojmu úspechu len a len reklame a inak ide o knihy veľmi slabé. Na toto môžem argumentovať vlastnou skúsenosťou:

Mala som asi dvanásť alebo trinásť rokov, keď sa mi prvýkrát dostal do rúk Harry Potter. Netušila som, že je to megabestseller. Možno to ešte vtedy ani taký megabestseller nebol, dostala som sa k nemu totiž hneď po jeho vydaní v slovenčine. V každom prípade, nikto ho nespomínal, nikdy predtým som o takej knihe nepočula. Teta, ktorá mi ju požičiavala, ju tiež ešte nečítala a povedala len „je to o nejakom čarodejníkovi či čo“, čo pre mňa neznelo príliš lákavo. Vzala som si prvý a druhý diel na jarné prázdniny k starkej a hovorila som si, dve knižky, to je na týždeň tak akurát. No keď som ju v autobuse otvorila, stal sa zázrak. Nemohla som prestať čítať. V ten deň bol prvý diel dočítaný. Bol taký dobrý, že som sa bála otvoriť druhý, aby ma nesklamal. Moje skúsenosti totiž hovorili, že pokračovania kníh sú väčšinou horšie než prvé diely. A dobre som urobila, že som druhý diel nezačala čítať hneď, lebo by som ho bola zhltla ešte v ten istý deň. Takto som mala aspoň čo čítať aj na druhý deň. I keď len chvíľu. Aj druhú knihu som totiž zvládla „na posedenie“. Bola ešte lepšia! Nikdy predtým sa mi čosi také nestalo. Opakujem ešte raz: žiadny marketing, naozaj som netušila, že ide o najpredávanejší román sveta a keď som sa to dozvedela, respektíve sa ním stal, vedela som to úplne pochopiť. Len v tomto jednom jedinom prípade. Pretože u ostatných fantasy bestsellerov, kedy som už pri čítaní vedela, že ide o bestsellery, som nielenže nechápala, v čom sú lepšie, než ostatné knihy, ale pri ich čítaní som skuvíňala zúfalstvom, ako niekto vôbec mohol takú hovadinu vydať. U troch z nich, ktoré mali také reklamiská, až mi pri vstupe do kníhkupectva zakaždým skoro oči vypichli, rozoberiem svoje námietky podrobnejšie, ale bez uvádzania názvov; naozaj nemám v úmysle rozpútať diskusiu o kvalitách konkrétnych diel:

Fantasy bestseller č. 1:

Príšerná štylistika. Ale fakt príšerná. Krkolomné vety, opakujúce sa slová. Strácala som sa, nemala som jasnú predstavu čo a prečo sa tam deje. Absolútne ma to nevtiahlo, mala som obrovský problém udržať pozornosť, atmosféra nulová. Hoci túto knihu má mnoho mladých autorov za vzor, bez väčšej námahy vám na blogoch ponachádzam lepšie diela. Amatérske, násilné, nevťahujúce, originalita tiež poslabšia. Znechutene listujem dozadu, čo za hlupáka to prekladal, odmietam totiž veriť tomu, že také ťažko čitateľné je to aj v origináli. Ledva som sa predrala prvým dielom a mám dosť. Ďalšie nechcem ani vidieť.

Fantasy bestseller č. 2:

Štylistika málilinko lepšia než v provm prípade. Ale skutočne málilinko. Možno sa to pričinilo o to, že som vydržala prvé tri diely. Keď som však na konci tretieho zistila, že toto mučenie ešte nekončí a existuje aj štvrtý, vzdala som to. Odohráva sa to v absolútne nedôveryhodnom svete s vnútornými rozpormi. Výmysly a nezmysly až mi vlasy dupkom stávali, pričom tento fiktívny svet neobsahuje ani mágiu, ktorá by ich ospravedlňovala. Správanie postáv je typická autorská cochcárna (postavy robia to, čo chce autor a nie to, čo by robili v danej situácii reálni ľudia), každý mŕtvy hrdina ešte párkrát obživne, kým ho autor odrovná definitívne. Vlastne bohvie či definitívne, možno ešte všetci povyliezajú z hrobov v štvrtom dieli, ktorý som radšej nečítala...

Fantasy bestseller č. 3:

Konečne niečo s dobrou štylistikou. Aspoň ako-tak. Aj tu sa síce občas opakujú slovné spojenia, dokonca v takej miere, že som si chcela začať u jednotlivých spojení robiť čiarky, koľkýkrát som už na ne narazila, ale čítať sa to dalo až natoľko, že som prelúskala celú sériu. To je však všetko pozitívne, čo o tejto sérii kníh môžem povedať. Téma neoriginálna, postavy také ploché, že sa na nich dá servírovať obed s piatimi chodmi. Potenciál témy dosť nevyužitý, atmosféra poslabšia, chýba premyslenie do detailov. Čo žiaľ nechýba sú tiež faktické nezmysly. A k tomu teatrálne scény, patetické kydy, nepochopiteľné správanie postáv... Štvrtý diel bol absolútna fraška, pochoval všetko, čo sa (myslím) snažili povedať tri predošlé, a bol plný tých najneuveriteľnejších extrémov.

Čím to asi tak je? Možno tým, že keď som počula toľko oslavných výkrikov, očakávala som veľa. Recenzie nastavili latku tak vysoko, že na ňu nič nedosiahlo. Išla som do čítania s priveľkými očakávaniami, chcela som nájsť tú výnimočnosť a genialitu, ktorá z týchto kníh spravila najpredávanejšie na svete a nenašla som nič. A pritom mi mohlo napadnúť, že kvalita sa propaguje sama. Len slabé veci potrebujú reklamu. Vlastne, naozaj potrebujú? Vidíte, čo to spravilo so mnou. Z priemerných knižiek sa "vďaka" reklame v mojich očiach stali podpriemerné. Takže záverom môžem povedať, že reklama pravdepodobnosť úspechu u mňa znižuje.

Tento článok je z kategórie

Viac podobných článkov nájdete tu.