autor Pavol Chrapáň
Vítam vás priatelia a milovníci poézie.V dnešnej časti by som vám chcel odprezentovať svoje básne,aby som vám spríjemnili tento deň.Prajem vám príjemné čítanie.
Čas nočnej krásy
Je jasná obloha,
plná jagavých hviezd,
luna opodiaľ Zeme
strážkyňou stala sa,
inej nablízku
veru niet.
Chladný vietor
ihravo si veje,
ticho prevláda si
v tento čas,
krásne sú
nočné chvíle,
čo prichádzajú zas.
Tam kométa letí,
tam v dialave
vidno tu krásu,
slnce, ktoré žiarí,
hľadieť je nádherá
na jasnú to oblohu.
Hviezdy sa jagajú,
niet mračien na nebi,
vidieť tu nádherú,
srdce isto
každé poteší.
Pouličný samotár
Mladé chlapča
na ulici,
smútok v srdci
skrýva,
v očiach on
ma slzy,
ťažká je to chvíľa.
Osamelo cíti sa,
bez rodiny,
bez priateľov,
smutná je to chvíľa,
srdce ho zabolí,
niet uňho
krásnych snov.
Od svitania
blúdi mestom,
ulicami
bez ľudského davu,
ponimajúc dneškom,
pieseň kde si hrajú.
Vždy keď večer nastane,
luna na nebi
sa objaví
a chlapča do chatrče
sa navracia,
oči smutné,
v nich zjavia sa slzy,
na zem dopadnú zľahka.
Líha si na slamník,
po večernej modlidbe,
neuteší ho
veru nik
a to je smutné.
Rodná mi
Domovina krásna,
rodná mi to zem,
domovina blízka,
kde žiť smiem.
Kde zrodil som sa kedysi,
v ten krásny čas,
boli to krásne roky,
keď prichádzal som
medzi vás.
Domovina moja,
kde raz dokonám,
rodná zem moja,
dnes spomínam.
Rodná mi...
Hrdý som býval,
na svoju vlasť,
rodnú mi to zem,
v nej vždy som sníval,
ten svoj sen,
rodná mi to vlasť.
Šťastne som žil,
radosť spoznával,
zo všetkých chvíľ,
života si užíval.
Rodná mi...
Rodná je domovina,
vlasť prekrásna,
každá v nej chvíľa,
je dnes krásna
spomienka.
Ďakujem vám za pozornosť a teším sa na vás pri ďalšej časti.Kto má záujem prezentovať svoje básne vo chvíľke poézie?Napíšte do správ na fb.
Comments
Pridať nový komentár