Najnovšie komentáre
Ďakujem, toto ma potešilo. Možno to s tým uchopením reality napokon nebolo až také zlé (po čase sa mení môj názor na vydarenosť mnohých vecí a to oboma smermi).
Je to sebaklam, ale čiastočne je asi sebaklam aj depka samotná. :-)
No... nie je to dokonalé (ale čo ostatne je?) a možno Ti to je úplne jedno, ale myslím, že si si získal nového "fanúšika". Veľmi sa mi páči, ako píšeš. Nebudem to rozmieňať na drobné, na to som momentálne príliš unavená, ale prosto... joj, no ľúbi sa mi to... :)
Óóó, vďaka za vyčerpávajúcu odpoveď. Ak mi to doteraz nebolo, teraz mi je už určite jasné, kto je Flo. Ale v poriadku, beriem to tak, že to asi nechceš bližšie rozoberať.
A s tým ponáhľaním som mala na mysli tie hlúpe zbytočné chyby typu, že veta sa začína veľkým písmenom (alebo "," a "." sú dve rozdielne veci) a tiež to "vidíš" v poslednom riadku - buď máš dve veľké písmená za sebou, alebo si zamenil "i" s "l". Prepáč, asi sa na mňa budeš hnevať, že Ti takéto sprostosti vytýkam... ale keď je to zbytočné a rušivé. Alebo to snáď patrí k Tvojmu umeleckému prejavu?
No, a teraz ma môžeš(te) ukameňovať...
Nie ten prach je čosi iné , dýcha z toho fakt trocha staromónosti, ale mne sa to páči. A ak mám spomenúť autora, tak jediný ma doteraz zaujal pán Baudelaire.
Tak táto úvaha je fakt ušitá na mieru dnešnej dobe. Ešte pár storočí dozadu by ju asi málokto chápal. Zato v dnešnej individualizovanej spoločnosti je pocit človeka – vydedenca, pocit vlastnej zbytočnosti známy mnohým.
Inak je to pekne napísané :) niektoré vety ako „Depresia je vyparenie sa z vedomia ostatných.“ sa výstižnejšie ani napísať nedali..
A ešte moja hlúpa rada na záver: keď je človeku najhoršie a nikto ho „nevníma“, tak to treba celé obrátiť. Ja nevidím ich - tým pádom neexistujú ONI, nie ja. Sú len výplodom mojej mysle. Je to síce sebaklam ale lepšie než mať depku :)
Vďaka vám, kolegovci :) tak môj štýl (aj nevedome) zrejme ovplyvňujú autori, ktorých čítam, možno, že aj Teki číta tých istých.. i keď to si nemyslím :D
Ale stále viac zisťujem, že píšem dosť nemoderne, nuž ale čo, oni sú to skôr také rýmovačky či texty, tak sa mi to snáď dá odpustiť.
Tá melanchólia tam tak úplne nezapadá, to je fakt, ale vzhľadom na moju melancholicko-cholerickú povahu ma ten verš vystihuje, si myslím.
A ten prach, to má čo znamenať Teki? Že málo prispievam? ..ja sa iba riadim vašou „šuflíkovou metódou“ :D
JA CHCEM PREZRADIŤ TAJOMSTVO!!!!!!!!
Keď si dá Adhara dole okuliare, rozpustí vlasy (alebo aj pekne vypne, to je jedno) a keby urobila na sebe ešte tých pár trápnych dievčenských úprav so šminkami - čo ona neurobí, lebo to nemá zapotreby a je jej jedno, čo si o nej ostatní myslia, vyzerá ako princezná!!!
A to by dosvedčila a Biela Vrana, s ktorou sme boli spolu na Revišti vo vírivke ;) Adhara, tebe by mohla nejedna žena závidieť, ver mi :) máš v sebe oveľa viac, ako sa na prvý pohľad zdá.
... známi ma varovali, že exotické pohľadnice sa kradnú - je to škoda, boli na nej krásne Moai. Onedlho tu uverejním reportáž z tohto najodľahlejšieho ostrova na svete, takže si ich pozrieš. Sú úžasné.
(Zuzana a Majka mali väčšie šťastie, pohľadnice z opačnej pologule asi k nim dorazili - ale neviem to naisto.)
Po prvé, celý svet sa môže mýliť a často aj mýli. Pravda nezávisí na tom koľko ľudí jej verí, dokonca ani na tom či ju niekto pozná.
Po druhé, ľudia sú rôzni a sú aj takí čo dokážu byť šťastní (či aspoň spokojní) osamote - inak by sme nemali históriu plnú kadejakých pustovníkov. I dnes poniektorí sami od seba volia život na samote (niekoho mi to pripomína...). I keď súhlasím že väčšina asi potrebuje spoločnosť.
A po tretie - nie je pravda že by ťa všetci ignorovali a nikomu na tebe nezáležalo.