Už dávno som si tu nenašiel takýto precízny komentár. Veľmi pekne ti zaň ďakujem. Ukázala si mi totiž, že si môj príspevok nie len prečítala, ale že si sa nad ním aj zamyslela. A to si cením. :)  

Som rád, že si mi objasnila tvoje čitateľské zásady, aspoň viem, na akých základoch buduješ svoj názor. :) 

A teraz vyjadrenie... 

Chápem čo myslíš tým násilím, podobne pôsobia aj povinne písané slohové práce často. :D 

Ale určite sa to nemôže pripisovať nejakej mojej prílišnej snahe, alebo snahe presviedčať niekoho, že takto to je pekné... Na tom mne osobne nezáleží. 

Nekontrolujem sa pri písaní... robím to automaticky a čo najplynulejšie sa snažím vyjadriť svoje myšlienky. Aj výsledná forma je vecou náhody - nálady - rozpoloženia. Väčšina mojich básní sa mi spätne často formou ani nepáči. Ale o to nejde. Lebo pre mňa bola, je a vždy bude podstatná myšlienka. :)

Možno aj preto sú moje komentáre ladené viac pozitívne.  

Jedna vec ma však zarazila. Tvrdíš, že: "...v poézii je predsa jasné..." Ale už tu ťa musím prerušiť. Takto to totiž nefunguje v žiadnom odbore ani v žiadnom umeleckom smere. Existuje nespočetné množstvo teórii, hypotéz a foriem, ale jasnosť, absolútnosť ani jednotnú normu v tom nedokážeme nájsť. Lebo aj také čosi je len špekuláciou teoretika. Obyčajným chybným zovšeobecnením. Takže tri bodky sú vecou vkusu...  Prejavu... Výsledkom voľby autora... :)

Toľko by sa dalo povedať aj k tým vrstvám, i keď tu s tebou spätne pocitovo skôr súhlasím. Napriek tomu, takto mi velila múza.  

A teraz na oplátku, veselší koniec. Som rád, že osah tých myšlienok ti je blízky. Ešte radšej, že cítiš podobné poslanie v písaní. 

Tak sa rýpme, burcujme, rozhorčujme! Spolu... :) 

Tvoje slová pre mňa nikdy nebudú zbytočným tliachaním, iba žeby to bol zámer. ;) 

S pozdravom,

Dušan Damián