3159

Odber noviniek

Prihláste sa na odber noviniek a nezmeškajte tak informácie o našich nových knihách, či atraktívnych zľavách.

email_submit
Súhlasím so spracovaním osobných údajov

Pretože naše vydavateľstvo je doslova zasypané ponukami autorov, ktorí by chceli vydať knihu, a my nemáme veľa času ani energie odpovedať detailne všetkým, rozhodol som sa využiť internet a širšie popísať túto problematiku.

Deti a tínedžeri dnes žijú prilepení k obrazovkám. Hra vonku s kamarátmi sa zmenila na hru online a rozhovor tvárou v tvár na chat a písanie správ. Sú rodičia, ktorí presvedčili samých seba, že taká je doba, a že sa s tým nedá veľa urobiť a treba to prijať. Ak medzi nich nepatríte, čítajte ďalej.

Keď som mala asi desať rokov, fascinovali ma obrazy zo života v dobe kamennej, ktoré sme mali v škole. Ľudia, oblečení do koží a kožušín, si na nich vyrábali šípy s hrotmi z kremeňa. Často som rozmýšľala o tom, či by som aj ja sama dokázala prežiť v lese.

Večer mám chuť povedať mu všetko, ráno ďakujem, že som tak neurobila. Večer ma trýznia vlastné myšlienky, ráno sa cítim o niečo iná. Večer zaspávam s očami v slzách, ráno ma v nich páli. Večer sama s myšlienkami ležím, ráno sa každý zdraví. Večer mám to ťaživé nutkanie, ráno rozmýšľam, či…
Vec, že chcem hovoriť jasne, keď čítam plátno a maľujem básne, nechystám sa umrieť v tejto chvíli, akoby sa o pozornosť všetci bili. Na kamenných lúkach potopa, blesky ju zaliali ľadom, aká malá je moja hodnota, ak prirovnávať, tak tichý hrom. Nepozeraj na mňa zblízka, vo vlasoch sa letmo…
0
9
5
      Každý z nich vo vlastnom svete žije si svoj nesplnený sen, každý v inej realite, o okolie čistý nezáujem.   Jak hviezdy vo vesmíre, každá na tisíc míľ vzdialená, na pohľad pritisnuté, no tak ďaleko od seba.   V očiach svieti len mdlý svit, tváre celé pohasnuté, hviezdnej žiary…