po dlhšom čase konečne návrat konštruktívnej kritiky. 

Už som sa bál, že umrela. 

Celkom pekné zhrnutie s tým "hanahegerovským" spevom a rečnením. Popravde ten jej štýl veľmi nemusím, ale trochu si to asi tentoraz trafil. 

Na druhej strane som rád, že tento text si vnímal ako divný, lebo keby sa človek prestal diviť, asi by sa začal nudiť. A nuda je... minimálne smutná. 

Ale nad tvojimi odporúčaniami sa zamyslým a ak uznám za vhodné, tak sa s tými apostrofmi ešte pohrám. 

V každom prípade vďaka. Tvoj komentár ma potešil. 

S pozdravom,

Dušan Damián