Páči sa mi tá poetickosť tvojich opisov. Musel som si to prečítať pár krát, kým som to pochopil úplne. No možno to ani nie je také jednoznačné rozprávanie ako sa na prvý pohľad zdá. Možno sa v tom skrýva čosi viac ako záchvat melanchólie. Len ma tak napadlo pri čítaní... Aký by bol svet keby boli ľudia k sebe úprimnejší? Myslím, že tvoje rozprávanie nabáda k tomu. Premýšľaj skôr než niečo urobíš. Skôr než zistíš, že už je neskoro. PS: A tak v skratke, celkom slušné dielo. :D