Ahoj Yamayka (spajka), musel som sa sem nalogovať, lebo, pravdu povediac, sa mi nechce preorientovať svoje zaužívané spôsoby písania do formátu "docx" a na tejto stránke je asi väčšina toho, čo napíšeš. Záleží len od teba, či chceš, aby sme komunikovali prostredníctvom tejto stránky a či ťa vôbec zaujíma môj názor. K vyššie uvedenému príspevku : Nechcem povedať, že veľmi dobre chápem tvoje pocity, lebo by si mi aj tak neverila. Zdá sa mi (niekedy), akoby si neverila, že dokážem pochopiť akékoľvek pocity, ale na to teraz zabudni. Budem sa tváriť zas ako veľký mentor, keď ti poviem, že nie si ani prvá, ani posledná, ktorá prežíva veľké sklamanie zo straty ozajstnej lásky. Myslím si, že väčšina ľudí (tých normálnejších) tým vo svojom živote prešla a nejakým spôsobom sa s tým vysporiadali. Chcem ti povedať aj to, že ťa to len tak skoro neprejde, aj ako by si najviac chcela. Ale to je dobre, pretože tak to má byť. Ak je v človeku nejaká tvorivá sila, akákoľvek, naplno sa prebudí len pod vplyvom tých najsilnejších emócií. Bohužiaľ to platí aj o silách deštruktívnych. Nebudem ťa chlácholiť, že budú aj iné - ďalšie lásky, pretože tá prvá je osobitá a jediná, zanechá v duši najhlbšiu stopu a aj najväčšiu spúšť. Rany sa však zahoja a smútok vystrieda niečo iné. Smúť, buď nahnevaná, rob čo chceš, ale nestrácaj hlavu a nádej. Spôsob, akým si napísala oný článok sa naozaj mnohým ľuďom môže zdať trochu komplikovaný. Je dôležité ako to citiš ty a mne sa to celkom páči. Zrejme sa ešte budeš musieť vycvičiť v skrývaní pocitovej pravdy za abstraktné dejové línie, ale aj to sa dá. Na to, že len začínaš je to celkom dobré. maj sa