Z nočných hmlovín, bludísk kvárivých ti smútok stúpa do žíl desivý, Zas svetlo stráca sa ten, poryv vábivý, čo vzácny je a možno jediný, Však ráno príde stále, zas, či chceme a či nechceme, tam nájdeš sever svojich ciest, zbohom tmavé blúdenie. PS: iba toľko ti na to môžem povedať :-)