Sadneš si k prázdnemu papieru (alebo monitoru), uvoľníš sa, najlepšie do "hladiny alfa" (ale delta je lepšia - delta vlny produkuje mozog napr. epileptikov) a začneš písať čo Ti "slina" na klávesnicu donesie. Bez premýšľania budeš písať jedno slovo za druhým, vôbec nepremýšľajúc napr. nad gramatikou, či štylistikou. No a za 3 minúty máš hotovú "báseň". Bude určite podivuhodná, a čitatelia (ale možno i literárni vedci) budú v nej hľadať skryté významy. Takto stvorená báseň je v podstate len prihlúpla zlátanina slov, bežný človek by ju ozvačil slovom "hovadina"... ... no vec má aj druhú stránku: ak si dostatočne geniálny a dostatočne sa uvoľníš, možno sa z Tvojho podvedomia v tomto stave otvorenej a nekontrolovanej mysle, vyplavia na monitor rýdze perly veršov, iskriace čarovnými slovnými obratmi, nezvyčajnými metaforami, mnohoznačnými skrytými významami a skrytými posolstvami. Podľa vlastných slov, podobne tvoril svoje slávne obrazy Salvatore Dalí. Tvrdil, že on osobne im nerozumie, ale, pretože cíti, že je génius, je presvedčený, že i obrazy sú geniálne, sú totiž výsledkom podvedomej práce génia... No a tuhľa je básnička, čo som pre vás vytvoril za 3 minúty ja. Je to poriadna hovadina, čo? Alebo nie? *** čo búrka narobí so zlatou vyhňou neba klepoty klepetami máta lož kuratela doby ach, lóža nebeská tváriš sa strapato rozpačito-rozospato prespanka ohnivá nádhernej lastúry lúšti znak nech zrazu k nebu prýšti kypiaca voda, nech chtivá bunka buntoší hlad sype oplzlým zlým slovám des ó slávna anakonda vášne chvejivá vínna muška túžby čo máta v hrudi ako slimák na nedeľnom steble slnce ho skláti rozčaruje naposledy letokruhy zla a kladivo zaprášených vierst do duše sa zatne ticho