Veľmi pekné. Naozaj. Akoby mi súmračný vánok ofúkol tvár, keď som si to prečítal. A najviac sa mi páči ako vypúšťaš závery niektorých viet a nechávaš len tak voľne plynúť myšlienky. Až tak, že sa musím viac zamerať na to čo si uložila medzi riadky a nie priamo do slov ale do tých obrazcov. "Keď jeseň šedivie, v stopách po traktore nezobú ani vrany. A na jabloni desať plodov prišilo mi... už viem. Toho roku september." Táto časť ma oslovila najviac, akoby vychádzala i priamo z mojej mysle. :) Skutočne sa mi to páčilo, aj keď musím priznať, že určite tomu napomohli aj večerné hodiny. Keby som to čítal ráno, nebolo by to ono, ale na večer a pred spaním - jednoducho ideálne čítanie. :) Zostaň s múzou! S pozdravom Dušan Damián.