Pekné...Vlastne čo to trepen, krásne. :-)

Ak si spomínaš, nedávno si mi písala, či náhodou nevyhadzujem na svetlo sveta - až príliš intímne, tie svoje dielka.

Teraz by som to mohol použiť aj ja. :-)

Čím chcem len povedať - že je to prehľadný príbeh a myslím, že všetky línie sú zrejmé.

"Dôvera ma ovalila, keď sa moje chodidlá votreli do trávy. Zrazu mi bola takmer po kolená, strácala som sa v nej, topila!

A tá úbohá chôdza! Kde je rýchlosť? Kam zmizla dravosť?

Bezpečie je fuč; takto by som veru pred diviakom neutiekla...

Sami sme takí slabí!

Obaja."

Táto časť, práve toto je to, čo mi zovrelo srdce dnes.

Samozrejme vytrhnuté z kontextu to nemá až takú silu, ale práve tento kúsok je jedným z hlavných pilierov tohoto príspevku.

Ešte raz poviem, krásny príspevok.

Neľutujem, že som si ho prečítal. :-)

S pozdravom Dušan Damián.