:) pocity...preto väčšina z nás píšeme nie? Aby sme nejak využili to čo sa v nás kopí a nechce von. Chceli odomňa napísať niečo veselé. Nikdy som to nedokázala. A ak už sa to nejak blížilo k usmievanému koncu, strhla som to posledným veršom. Svoju prvú báseň som tiež spáchala z neutíchajúceho žiaľu prvej ohrdnutej lásky. A drží sa ma to...do teraz. Keď je zle...so slzami padajú na papier aj slová. A tie slzy ich akosi rozmazávajú do metafor...a spájajú zároveň. :) A tuto Márií sa to poslpájalo krásne. 'hoc je aj za tým bôľ. :)

P.