Ale veď ja som netvrdila, že môj maturitný sloh bol najdlhším literárnym dielom na svete. Asi si ma zle pochopila, ja som sa len snažila naznačiť, že tak, ako má problém niekto napísať dlhé dosť dielo, tak mám ja problém napísať krátke a to nie je nejaké chvastanie, to je dosť vážny problém. Už len preto, že som sa preto musela učiť na tú A formu, na ktorú som sa teda vedomosťami vôbec necítila. Ďalšia nevýhoda je, že sa tým automaticky diskvalifikujem z množstva súťaží, pretože tam berú len diela o rozsahu prvej strany šlabikára. Chápem, že porote sa nechce prehrýzať zlými začiatočníckymi románmi, ale... hm... A či je dielo, ku ktorému nemám citový vzťah? Isteže... napríklad môj spomínaný maturitný sloh. Fuj, ten by som už v živote nechcela ani vidieť. A vlastne všetky diela písané pod akýmkoľvek nátlakom. Ale napríklad aj k mojej non-beletry literatúre mám menší citový vzťah, ako k príbehom, hoci aj tú píšem dobrovoľne.