Celkom pekná poviedka. Slušne napísaná, málo zbytočných slov, opakovania na správnych miestach (karty nikdy neklamú), čo vytvára atmosféru. Text zaujme už od začiatku a to je veľké plus. A tiež je dobrý po pravopisnej stránke, to sa tu často nevidí. :-) Pointa však nebola prekvapivá, nejako som to tušila celý čas s od polovice je to už úplne jasné. Len mi nejako nedošlo, prečo revolver nevystrelil. Ak to mala byť sila osudu, neladí mi to s celkovou pragmatickou pointou poviedky. Ak to zariadil muž, neladí mi to s faktom, že žena si zbraň doniesla so sebou. Keby ju našla v jeho dome, bolo by to iné, ovšem potom by nedávalo zmysel, prečo by prišla bez zbrane...
Rušilo ma zopár vecí:
„používajúc jeden zo svojich trinástich úsmevov sa stoicky usmeje.“ – používajúc úsmev sa usmeje? Okrem toho, že tá veta nedáva zmysel, opakujú sa v nej slová. A s prechodníkmi opatrne, mnoho ľudí je na ne alergických.
„Muž v drahom obleku mal predsa bývať vo vile a nie... nie v hobitom príbytku.“ – pokiaľ si dobre pamätám, hobiti nikdy nebývali na poschodí, takže prirovnanie panelákového bytu k hobitej nore nie je úplne ideálne. :-)
„Zastane!“ – je to oznamovacia veta, niet dôvodu na výkričník. Zrejme to ten výkričník mal vygradovať, ale v tomto prípade to nie je vhodný spôsob.
„„Presne to som si pomyslel aj ja,“ muž sa konečne usmeje.“ – nemyslím si – no možno je to iba môj dojem – že „muž sa konečne usmeje“ vie fungovať ako uvádzacia veta. Možno keby mala iný slovosled, konkrétne „konečne sa usmeje muž“.
Celkom pekná poviedka. Slušne napísaná, málo zbytočných slov, opakovania na správnych miestach (karty nikdy neklamú), čo vytvára atmosféru. Text zaujme už od začiatku a to je veľké plus. A tiež je dobrý po pravopisnej stránke, to sa tu často nevidí. :-) Pointa však nebola prekvapivá, nejako som to tušila celý čas s od polovice je to už úplne jasné. Len mi nejako nedošlo, prečo revolver nevystrelil. Ak to mala byť sila osudu, neladí mi to s celkovou pragmatickou pointou poviedky. Ak to zariadil muž, neladí mi to s faktom, že žena si zbraň doniesla so sebou. Keby ju našla v jeho dome, bolo by to iné, ovšem potom by nedávalo zmysel, prečo by prišla bez zbrane...
Rušilo ma zopár vecí:
„používajúc jeden zo svojich trinástich úsmevov sa stoicky usmeje.“ – používajúc úsmev sa usmeje? Okrem toho, že tá veta nedáva zmysel, opakujú sa v nej slová. A s prechodníkmi opatrne, mnoho ľudí je na ne alergických.
„Muž v drahom obleku mal predsa bývať vo vile a nie... nie v hobitom príbytku.“ – pokiaľ si dobre pamätám, hobiti nikdy nebývali na poschodí, takže prirovnanie panelákového bytu k hobitej nore nie je úplne ideálne. :-)
„Zastane!“ – je to oznamovacia veta, niet dôvodu na výkričník. Zrejme to ten výkričník mal vygradovať, ale v tomto prípade to nie je vhodný spôsob.
„„Presne to som si pomyslel aj ja,“ muž sa konečne usmeje.“ – nemyslím si – no možno je to iba môj dojem – že „muž sa konečne usmeje“ vie fungovať ako uvádzacia veta. Možno keby mala iný slovosled, konkrétne „konečne sa usmeje muž“.