Zdravím mladú generáciu voličov Nemali by ste ignorovať voľby, pretože rozhodujú aj o vás. Nebudete večne deti, študenti a mladí. Čas letí rýchlejšie, ako by sme chceli. Myslím si, že aj vy raz doštudujete a budete sa rozhodovať čo ďalej. Odídete z republiky? Dobre. Keď si to povie každý, kto tu zostane? Myslím si, že tí ľahostajní by mali radšej odísť, lebo sú tu len na príťaž. Ľahostajný človek akoby tu ani nebol, len sa vezie a ťaží z toho, čo musia vybojovať ľudia s vlastným názorom. Patrím k strednej generácii a nikdy som si nenechala nič diktovať. Ani za bývalého režimu, ani dnes. Kto si dá diktovať od rodičov aj koho má voliť, tak nemá vlastný názor a čo je to za mladého človeka? Prepáč Adhara, ale odporuješ si. Ako vás má rešpektovať okolie, keď počúvate iných, čo máte robiť, čo máte hovoriť a ako máte myslieť! A dostať odmenu za to, že budem voliť toho, koho mi nadiktujú rodičia? No prepáčte, ale čo je toto za postoj? Prečo sa vlastne sťažujete, že nič nefunguje, keď vás nič nezaujíma a je vám to jedno? Mladí ľudia, nebuďte ako pštrosy, čo pchajú hlavu do piesku! Ak chodíte do školy/práce, aj o nej rozhodujú politici, s ktorými nechcete mať nič spoločné. Politika je panské huncúctsvo, ale bez nej nefunguje žiadny štát. Nechcem sa nikoho zastávať a máte pravdu, táto  debata sem nepatrí. Ale ako chcete žiť, keď vám je všetko jedno? Len prežívať zo dňa na deň? Nejako prežiť deň v škole/práci a potom sadnúť za comp a brúsiť po nete, však nejako bude? Tak ste ma ako mladá generácia veľmi, ale veľmi sklamali. Nechcem sa dotknúť všetkých, len tých ľahostajných. Aký má kto postoj k voľbám, taký má aj k životu a ľuďom vôbec. Každá nová generácia, nová krv, je tu nato, aby priniesla niečo nové, niečo prevratné. Čo sa chystáte priniesť vy? Podľa rečí súdim, že nič. Načo študujete, keď vám je jedno, čo tu bude o pár rokov? Len aby ste študovali? Načo žiť, veď aj tak umrieme! Naša generácia tu nebude večne a kým pochopíte, že aj vy musíte niečo urobiť, možno bude neskoro. Že vás nudia reči dospelých? Aj mňa vo vašom veku nudili a preto som ich nepočúvala a riadila som sa vlastným rozumom, čo robím dodnes. Ak chcete prežiť vo svete, ktorý je tu dnes a bude aj zajtra, tak musíte zaťať zuby a boriť sa s prekážkami a nie stále fňukať a hovoriť, že všetko je zbytočné. Keď budete stále dookola počúvať niektorých dospelých, /častokrát neschopných/ že nič nefunguje a škoda námahy, tak sa vám naozaj nič nepodarí. Človek počas svojho života musí zažiť veľa odriekania, aby po dlhom čase mohol povedať, že sa mu splnilo aspoň niečo, čo si vysníval ako dieťa, alebo mladý človek. Ak vám niečo spadne do lona samo, tak sa z toho ani nemôžete tešiť. Overené stáročiami. Čo potom chcete ako mladá generácia robiť? Rada by som to vedela. Politika vás nezaujíma - ani mňa - ale trochu by mala. V socializme bola jedna strana, ktorá o všetkom rozhodla a bolo po paráde. Lenže dnes je iná doba. Ak aj vy dovolíte, aby stále boli pri válove tí istí, /len preto, že vás to nezaujíma a je vám to jedno/ tak sa na Slovensku NIKDY NIČ NEZMENÍ. Aj vašou zásluhou sa nič nezmení. Veľa politikov nemá čo povedať ani mojej generácii, nie to ešte vašej, ale aj vďaka vám, ľahostajným ľuďom, tam stále sú! A budú tam ešte dlho, keď nič neurobíme! Bojíte sa robiť zmeny? Bojíte, lebo na to treba odvahu, ktorú mnohí nemáte. Keby nie, tak vás počuť, myslím mladú generáciu, všade tam, kde sa o niečom dôležitom rozhoduje. Ale vy ste ticho a mudrujete tam, kde je to s prepáčením prd platné. Na internetových fórach, v krčmách, alebo doma. Načo? Tam je to zbytočné, tam sa nič nevyrieši! Prinúťte politikov zmeniť zákony! Svojím tlakom, verejnou mienkou. Príkladným životom a silnou osobnosťou. Ale to asi chcem veľa. Byť osobnosťou s vlastným názorom je ťažké a namáhavé, ľahšie je skryť sa v dave za niečí názor. Ak odídete do zahraničia kvôli práci, myslíte si, že tam sa budete mať lepšie? Možno finančne - niekde možno áno - ale stále tam budete cudzincami. Teraz prichádza váš čas, aby ste rozhodli o vašej budúcnosti! Ako sa rozhodnete, tak sa budete mať. Dospleácky život to nie je len možnosť piť verejne alkohol, chodiť tam, kde chcem, ale dospelosť je hlavne o zodpovednosti a odriekaní. Ja som si splnila niektoré detské sny ako žena stredného veku. Aj ja som bola nešťastná, že moje sny stále ostávajú snami. Ale nenechala som sa odradiť ničím a nikým, ani "dobre mienenými radami múdrych dospelých". Slová, že "trpezlivosť ruže prináša" sú v mojom a nielen mojom prípade viac ako pravdivé. Možno som nudná a trápna, ale rozčuľuje ma postoj "Ja nič, ja muzikant."