hoci to znie zvláštne, ja naozaj prežívam len zo dňa na deň. A študujem len preto, aby som dačo študovala. O svojej budúcnosti neviem nič. Ale nechcem odísť do zahraničia. Z jednoduchého dôvodu, neviem nijaký jazyk... dobré vyhliadky, však? Ale trvám na svojom. Nebudem sa nútiť do ďalšej veci, ktorá sa mi hnusí, lebo v živote ich robím akurát tak dosť. Alebo sa niekto ponúka, že mi bude robiť protokoly, písať seminárky a učiť sa za mňa na skúšky? Len v tom prípade budem mať dosť času aj na také hlúposti, ako je politika. Môj postoj však v žiadnom prípade neznamená, že by som si nechala od rodičov diktovať či že nemám vlastné myslenie. Ale človek môže mať názor len na to, v čom sa vyzná. Ak je nútený robiť rozhodnutia v oblasti, do ktorej sa nevyzná, ktorá ho nudí alebo ktorá sa mu hnusí, nikdy z toho nevzíde nič dobrého. Skutočne nikdy. Viem, že vo voľbách by som narobila viac škody ako úžitku a preto chcem pokorne zostať tam, kde patrím. Že nakoniec vždy podľahnem rodičom, ktorí to do mňa hustia zo všektých strán? Nuž, spomínala som, že na to nie som hrdá. Ale našťastie ide len o otázku, ktorá mi je ľahostajná. Keby išlo o niečo skutočne závažné, kde mám opačný názor, napríklad - vymyslím si také úplne sci-fi - keby ma nútili ísť na potrat a ja by som nechcela, nedostali by ma tam ani buldozérom. Som ľahostajná k vlastného životu? Áno, do istej miery osm. Priznávam to bez mučenia. Chcela by som na svete zmeniť veľa vecí. Ale všetko sú to veci, ktoré nikto, zdôrazňujem nikto na svete, a už vôbec nie nejaký politik, zmeniť nedokáže.