Ja ťa bohužiaľ celého nechápem. fakt proste... keď čítam kdekoľvek tvoje komentáre tak sa v nich minimálne 5krát stratím, kým dôjdem do konca. 

ok, možno pochopím, že sa ma snažíš priviesť na svoju slinu a na to, ako to cítiš ty... nemysli si, že nad rýmami sa vôbec nezamýšľam. len mi proste prídu tisíckrát prežuté. lebo ani rýmovať sa nedá donekonečna. skrátka som zástanca nových vecí. staré veci boli pekné keď bol ich čas a mnohé z nich sú krásne aj teraz, tak ako nikdy nezabudneme na Elvisa Presleyho. Ale páči sa mi, keď sa veci vyvíjajú, mám rada nové chute a pohľady a práve preto som upustila od rýmu, pretože to, čo ma napĺňa je momentálne nová poézia. proste rýmy ma už nedokážu chytiť za srdce. to je celý môj pohľad, aby som ti ho lepšie priblížila.

tým chcem povedať, že ma môžeš prestať presviedčať o jednostrannom pohľade. každý človek má istým spôsobom jednostranný pohľad. 

je mi jasné, že máš lepšie kontakty ako ja, ako si v podstate sám spomenul. ja nie som nijaký borec, tvorím len keď mi chutí a neplánujem sa týmto živiť. neplánujem v skutočnosti vôbec nič. ani to, čo budem robiť o dva dni. 

takže - ber ma za akú len entitu chceš; zaslepenú, nerozhľadenú a neviem ešte akú. je mi to absolútne jedno, pretože ja robím veci, ktoré cítim. som kto som a som na to hrdá, nikdy by som nechcela byť nikým iným. milujem umenie... každé umenie! niektoré sa mi páči viac,iné menej, presne tak, ako milujem zmrzlinu, ale najradšej mám lieskovo orieškovú. 

neviem či si pochopil. dúfam že áno a už nebudeme musieť viesť debaty o mojej zaslepenosti. pretože ja nemám pocit, že som nerozhľadená, len že mám proste svoj pohľad. 

ktovie, možno sa tomu rozoberaniu diel nevenujem ako ty. ale mňa nebaví tráviť nad tým hodiny. prečítam, napíšem dojem, ak ma niečo osloví, prečítam ešte druhý a tretíkrát. pre potešenie.

p.s. tiež neútočím. dobrú noc.