Zase Ti raz zafušujem do tvorby. Je to len taká naporýchla zlátanina a Tvojmu originálu sa ani zďaleka nevyrovná, ale nemohla som si odpustiť :)

Mačička Micka

v dedine si žila

švárnemu Maťkovi

veľmi sa ľúbila

Nebol však jediný

koho láska stihla

kocúra Murka tiež

tomu sa nevyhla

Zahorel vrúcny cit

kocúrovi v srdci

chcel sa len pritúliť

už ho má v moci

Micka sa schúlila

pri komíne strechy

Murko sa zložil k nej

už robia neplechy

Čo sa však nestalo

príroda ju volá

s Leom sa zaplietla

je to pravda holá

Neskoro na ľútosť

už sa veci stali

nevráti minulosť

tej sa zapredali

Zlomila Micka tak

kocúrovi srdce

ten kalich horkosti

do dna teraz hlce

Zahorel kocúrik

chlpy z pece letia

po izbe tancujú

sťa by lampa svietia

Maťko len s povzdychom

hladí Micku v lone

Tak to bol, vážení,

nášho Murka koniec

Jo, a úplne najviac sa mi páčila tá strofa s Mickou - špinou. To bolo tak krásne trefné, prosto ten výraz a ako si ho zrýmoval. No prosto nádhera :D