Ak vezmeme do úvahy, že charakteristiku (a toto je charakteristika, že?) je ťažké napísať tak, aby zaujala, tak to vôbec nie je zlé. Občas síce vety pôsobili trochu “rozhegane”, ako napr. táto dvojica “Irma bola na ten zvuk zvyknutá, ale kocúr sa vyľakal, dal sa na útek a zadným párom labiek zachytil okraj tanierika s mliekom, ktoré sa rozlialo. Ochvíľu si už labky olizoval od mlieka.“ (čo bude aj kvôli tomu opakujúcemu sa mlieku), ale čítať sa to dá.