Ide o to, že ženy so sebou väčšinou nikdy nie sú spokojné. Keď som mala 54 kg, zdalo sa mi, že mi trčí brucho. Teraz mám o 10 viac a mám vlastne úplne rovnaké pocity nespokojnosti. A hovorím si "Čo som bola slepá, veď som vyzerala super, nie ako teraz." Závidím ženám, ktoré sa úplne zmieria so svojou postavou, no tie reči "mala by som schudnúť" sú väčšinou len reči. Ten kto to myslí s chudnutím vážne, sústredí sa na to, dodržiava pár pravidiel a nemá vyložene zdravotné problémy napr. so štítnou žľazou a podobne, tomu sa to aj podarí. Lenže ide o zmenu životného štýlu a celkovému postoju k životu. A stres na niekoho pôsobí presne opačne. Poznám ženy, ktoré keď majú stres, potrebujú veľa sladkého a priperajú o sto šesť. No a na kolonoskopii som bola. V deň vyšetrenia som bola taká hladná, že ma manžel podopieral, keď som tam išla, lebo mi bolo už vážne na odpadnutie. A keď som prišla domov, pomaly som začala jesť, postupne, aby som si nezaťažila žalúdok a tak pozvolna som jedla do večera.:-D Ale asi porozmýšľam o tej pásomnici...