nemôžem povedať, že môj manžel dieťa nechcel. Od začiatku vzťahu sme obaja vedeli, že chceme mať minimálne 2 deti. Asi by som ťažko zostávala vo vzťahu s mužom, ktorý by deti vôbec nechcel. Len mu to všetko dochádzalo akosi neskôr. Bál sa svadby, že stratí slobodu, aj keď verím, že nemal zajačie úmysly. Lebo už som ho dobre poznala. Takže dieťa rozhodne chcel, no v našom prípade bol problém skôr v tom, že nemáme vlastné bývanie, no to je téma, o ktorej sa nechcem rozpisovať. Len som ho musela trochu pritlačiť a bolo. A to tehotenstvo. Keď človek dieťa nechce, nemôže byť pre neho na tehotenstve asi nič pekné. No v tele ženy sa vyplavujú také hormóny, ktoré skrátka robia ženu šťastnou. Ja som nemala to úžasné tehotenstvo, o akom som veľa krát počula, ale poznám ženy, ktoré považujú teh. za najkrajšie obdobie života. Ťažko vysvetľovať. Človeku sa zrazu zmenia priority a je schopný vydržať čokoľvek pre to malé. Voľakedy som si nevedela predstaviť, že by som niekomu dala napr. najlepší kúsok jedla, že by som sa kvôli niekomu obmedzovala a potom prišlo obdobie, keď som vydržala v čakárni u lekára hodinu stáť v rade s 10 kilovým dieťaťom na rukách, lebo zaspalo. Ruky sa mi triasli, nevládala som, no bolo to pre mňa samozrejmé. Neviem, či to je zrozumiteľné. Skrátka aj za cenu svojho "ničenia" sa zrazu človek snaží umožniť maximálne pohodlie pre svoje dieťa. Myslím, že keby sa takéto zmeny v tele ženy nediali, ľudstvo by vymrelo. Príroda má všetko dobre zariadené. No ak niekto deti nechce, nemal by ich mať. To je už ale na inú debatu. Na niekoho to príde až po 30, na niekoho nikdy.