Pekný príspevok. Chvíľku som rozmýšľal či sa zapojím do debaty, keď to tehotenstvo je prevažne dámska záležitosť, ale aj tak mi to nedalo, lebo veď muži na tom majú tiež svoj podiel viny. ;) Napríklad ja som to často bral ako obrovskú krivdu ale zároveň aj veľký dar, že ťarcha tých cca 9 mesiacov, je vlastne výlučne na žene, aj keď každý správny partner by mal pomáhať (ale v čom, to už je iná debata). Patrím k tým mužom, ktorí túžia byť otcami. Možno to vyznie zvláštne ale aj toto tvoje rozprávanie ma k tomu tak trochu nabáda, lebo v živote som si vedel vždy lepšie predstaviť rolu otca ako rolu manžela. Tuším už v škôlke som sa vždy rád staval do role otca a hlavy rodiny a kdesi vo mne je to stále zakorenené. Dokonca celý môj život v premenách partnerstiev, som sa díval na dievčatá a ženy, s ktorými som sa zblížil ako na možné matky mojich detí. Ono to môže vyznieť smiešne, ale pre mňa osobne (a poznám aj iných mužov), už len ten samotný fakt vytváral takú vzrušujúcu atmosféru v mysli. Možno som v tomto až prílišný romantik a možno je to celé spôsobené len mojím momentálnym stavom, no podľa mňa je to celé zázrak. Ak si predstavím, že milovaná osoba (žena) príjme časť mňa samotného, a vo vlastnom tele z nej nechá vyrásť nový život, nového človeka, tak ma to naplní takým zvláštnym pocitom radosti a úzkosti, ktorému sa nevyrovnajú ani tie povestné motýliky v bruchu. Akurát mi je naozaj ľúto, že pozícia muža je v tomto prípade často nedocenená. Iste veľa krát ani sám muž nevie čo robiť, ak je jeho partnerka tehotná, a samotné "bremeno" z nej sňať ani nemôže, ale myslím, že toto je snáď jediné obdobie v živote, kedy sa môžu naplno realizovať gény ochrancu, alfa-samca, vodcu stáda či hlavy rodiny. Mal by sa zaujímať o celé dianie a uľahčiť partnerke život tam kde sa len dá a v tých ostatných veciach zvyčajne neprekážať. Proste byť tým, čím muž v stereotypnom vnímaní má byť, teda oporou. Síce osobnú skúsenosť s otcovstvom zatiaľ nemám, ale takisto sa v mojej blízkosti vyskytlo donedávna niekoľko podobných udalostí. A ja som veľmi ochotne pomáhal, aby som zistil, či po tom, teda byť otcom, naozaj túžim. Avšak za seba musím povedať, že mňa to prebaľovanie a starosť o deti, spolu s hrami a blbovinkami vždy skôr utvrdzujú v tom, že raz chcem byť otcom. Už len nájsť tú správnu partnerku. :) Ale aj to je iná téma. Takže rozpísal som sa aj ja statočne. :D Jednoducho ma tvoj príspevok tak vyburcoval a som zvedavý, ako to bude pokračovať, lebo len tak mimochodom sa to čítalo naozaj dobre. Múze zdar! S pozdravom Dušan Damián.