Vidíš, tento Tvoj príspevok mi pripomenul, že aj ja mám takú podobnú príhodu. Tiež bez civilizácie. S bratrancami sme boli minulé leto v "tábore prežitia v divočine" na Muránskej planine. Takisto žiadna elektrina, voda z horských prameňov, prespávalo sa v stane a jedlo sa to, čo si človek nazbieral (resp. doniesol z dediny a uchránil pred ostatnými, čo nebolo také jednoduché. :-D). Nemali sme so sebou žiadne prostriedky zábavy a aj tak sme sa nenudili, spalo sa nám na počudovanie veľmi dobre a, najvzácnejší objav zo všetkých - čerstvý vzduch a pohyb robia úplné divy v boji proti menštruačným bolestiam - také divy, aké ani tabletky nedokážu! Neznamená to síce, že sme sa na návrat do "civilizovaného sveta" netešili, ale na veselé príhody z Muráňa spomíname doteraz a chystáme sa tento rok znova... aj napriek tým desaťkilovým batohom...