Moja mama tiež vyrastala na vidieku až takmer na samote, preto dnes nedá na panelák dopustiť. Každá generácia chce to, čo nemá - ja sa zase hrabem do prírody a neznášam panelák so všetkými susedmi, ktorí pravidelne vŕtajú, s výťahmi, čo sa kazia, so spoločnými priestormi ktoré treba upratovať vtedy keď sa povie a nie vtedy keď ja chcem a mám čas. Už sa neviem dočkať vlastného domčeku v lese - ale civilizovane zariadeného. :-D Tiež by som nechcela prať v rukách a chodiť na latrínu namiesto krásneho čistého splachovacieho záchoda, ale o to tu nejde. Ide o to, že medzi prírodou a civilizáciou sa dá vytvoriť rozumný kompromis, aspoň podľa mňa. Ale to väčšina ľudí nevie a nehľadá ho a to je tá chyba dnešného sveta.

Ja viem, že dnešný človek je tlačený z mnohých strán a často chudák ani nemá na výber, lenže zase je veľa situácií, keď na výber má. A to, čo ja neznášam najviac zo všetkého je keď sa niekto rozhodne zle "len preto že to tak robia ostatní". Uvediem jednoduchý a blbý príklad: kdekto ma sústavne prehovára, aby som sa zaregistrovala na takú či onakú populárnu web stránku ako Facebook ako podobne. Ja im hovorím nie, nechcem sa viazať na internet ešte viac než som. Len by ma to oberalo o čas, ktorý je v dnešnom svete dosť vzácny. Jedno nie síce nestačí, niekedy človek musí hovoriť nie celý život, ale dá sa to, zvlášť ak ide o skutočne dôležité veci a nie o hlúpu registráciu. 

Teší ma, že si myslíš, že by som mohla dokázať niečo veľké. Mala som s týmto svetom naozaj veľké plány. :-D (Ale nie, teraz bez akejkoľvek srandy, je na tom niečo pravdy.)