krásne veru... a trpko pravdivé... 

Ale páči sa mi že ten koniec je taký otvorený ako vlastne život sám. 

A čo sa mi tiež veľmi páčilo je, že aj keď si sa neustále hrala so symbolmi, boli jednoduché, nevideli sa mi silené a boli ľahko zrozumiteľné. 

U mňa ďalšie z tých diel, ktoré zanechalo stopu jedinečnosti v spomienkach. ;-)