Tak, ja mám za sebou dva úspešné pokusy o odlet duše kamsi. 

Parafrázujúc jedného bývalého s prepáčením prezidenta chvalabohu, ale niekedy aj žiaľbohu, že chvalabohu, ostal som tu trčať. 

Ale staroba ani z ďaleka nie je to najhoršie. To by bola priveľká slabosť, aby z nej urobila dôvod k odchodu. 

Zato samota je sviňa. Žitie bez bytia. Neschopnosť milovať. To sa mi vidí ako silnejšia káva. 

Ale zas, nebudem sa ti tu oňďať s myšlienkami, ktoré nie sú o piatku. 

Možno ak, tak len o piatku človeka. 

Tak mi to pripomenulo isté pocity. Teraz by som si pri nich, vďala tebe isto pomyslel: Ach, konečne piatok!