Ahoj,

Už som to asi niekde spomínala – Tvoje témy síce nie sú mojou šálkou kávy (teda, ehm, kakaa, lebo ani samotná káva nie je mojou šálkou kávy :-)), ale vždy si na Tvoje príspevky kliknem, pretože bývajú dobre spracované. U Teba sme si už zvykli na určitý štandard kvality. 

A predsa som tento konkrétne nedočítala, hoci celkove je určite nad priemernou úrovňou literárnych blogov. Začiatok je okej. S prvou vetou by som síce myšlienkovo zásadne nesúhlasila, ale z literárneho hľadiska nemôžem nič vytknúť. No druhá scéna, tá masa krátkych úsečných dialógových viet, ma položila. Stratila som sa v tom, kto čo hovorí, a chýbalo mi niečo, čo by ma ďalej namotávalo na príbeh. Je to skrátka taká bežná rodinná scénka, v ktorej som až pridlho nebadala nič viac.

Zrejme tomu nepomohlo ani to, že príspevok je taký dlhý. Nedávno som sa síce dozvedela, že jeden čitateľ neznáša sekanie poviedok na drobné a radšej si ich také dlhé prečíta vcelku, ale ja taká rozhodne nie som. A beztak je ten príspevok už rozdelený, tak možno by sa zišlo oddeliť ho od zvyšku už skôr.

Toľko moje dojmy – ja viem, chabé, keďže som to nečítala celé, ale snáď lepšie než žiadne.

P.S. pre admina: táto stránka zase nejako blbne, trvalo dlho, kým sa mi podarilo pridať tento komentár.