Dobré čítanie na pobavenie. Pohovor, sen, kabínka u gynekológa... Ananás by bez tých vysvetľujúcich viet za ním (prečo ho je a prečo neje niečo iné) poskytol viac šťavy. Ale bol v konzerve... Páči sa mi myšlienka, ktorá objasňuje epidémiu rozvodov mladých manželstiev - žena sa premenuje na mamičku a na všetko ostatné zabudne.

„Navečer som sa vybrala do obchodu, chcela som si kúpiť nejaké
drobnosti do kúpeľne. Čupla som si k spodnému regálu a...
praskli mi nohavice!“ Pochytí ma záchvat smiechu, len čo dopovie
a nemôžem prestať. Timea sa tvári tragicky, a to mi neveľmi
pomáha.
„Kým som sa postavila, rozpáraný šev rýchlosťou antilopy dosiahol
svoj limit a musela by som mať aspoň štyri dlane, aby som
zakryla to, čo sa vyvalilo všetkým na oči,“ pokračuje ona už s náznakmi
smiechu. Ja však pri predstave tej situácie nemám ďaleko
k váľaniu sa po zemi.
„Štyri je málo,“ poviem, „ale nohavičky zvykneš nosiť, či nie?“
Konečne sa chytáme za bruchá obe a pištíme ako nejaké pubertiačky.
„Čo si vlastne chcela z toho regálu?“ opýtam sa po chvíli, keď
naberiem dych.
„Takú jednu škatuľu... keksov. Sú fakt dobré, máčané v horkej
čokoláde a obsahujú ovsené vločky.“
„Hm, drobnosti do kúpeľne.“

„Prestaň, to sa nedá všetko zmeniť naraz. A nakoniec mi tá škatuľa
dobre poslúžila.“
„Viac ako štyri dlane?“