Bez mučenia priznávam, že som nepochopila. Pokiaľ teda poviedka nemá byť nejakou alegóriou s výčitkami voči dnešnej spoločnosti a jej krutosti k odlišnosti alebo voči zvieratám držaným v ZOO.
Keď som v tom skúšala hľadať logiku, predpokladala som, že Karol je v skutočnosti zviera, možno gorila, ktorú Alena vidí inak, pretože je buď vyspelejší než iní členovia jeho druhu alebo reinkarnovaný človek. To by však ani veľmi neladilo s jej predošlými víziami duchov. A už dupľom by to neladilo so záverom – hrdinka je evidentne človek, rozprávajú sa s ňou, nemohli by ju považovať za rovnaký druh ako Karola. Tak prečo ju zrazu za rovnaký druh považujú? Čiže skôr ide o nejakú surrealistickú literatúru (netreba snáď pripomínať, že v reáli by to neprešlo, držať ľudí v klietke). Ale ani tu neviem určiť, či je to výčitka voči správaniu sa ľudí k zvieratám alebo ľudí k ľuďom.
Tiež mi nešlo do hlavy, prečo sa – s výnimkou jediného pokusu – nesnažila s Karolom komunikovať, nenapadlo jej, že by ho oslobodila. To je tak trochu aj odkaz na Aleša, ktorý práve rozoberá moju hrdinku, že je príliš pasívna – ale mám pocit, že s pasivitou Aleny sa to nedá ani porovnať. :-)
Napísané je to dobre, ale moja šálka kávy to teda nie je. Mám síce rada aj otvorené diela, ale otvorené na malú škáru, nie dokorán. :-)
Konečne možnosť spraviť podrobnejší rozbor.
Bez mučenia priznávam, že som nepochopila. Pokiaľ teda poviedka nemá byť nejakou alegóriou s výčitkami voči dnešnej spoločnosti a jej krutosti k odlišnosti alebo voči zvieratám držaným v ZOO.
Keď som v tom skúšala hľadať logiku, predpokladala som, že Karol je v skutočnosti zviera, možno gorila, ktorú Alena vidí inak, pretože je buď vyspelejší než iní členovia jeho druhu alebo reinkarnovaný človek. To by však ani veľmi neladilo s jej predošlými víziami duchov. A už dupľom by to neladilo so záverom – hrdinka je evidentne človek, rozprávajú sa s ňou, nemohli by ju považovať za rovnaký druh ako Karola. Tak prečo ju zrazu za rovnaký druh považujú? Čiže skôr ide o nejakú surrealistickú literatúru (netreba snáď pripomínať, že v reáli by to neprešlo, držať ľudí v klietke). Ale ani tu neviem určiť, či je to výčitka voči správaniu sa ľudí k zvieratám alebo ľudí k ľuďom.
Tiež mi nešlo do hlavy, prečo sa – s výnimkou jediného pokusu – nesnažila s Karolom komunikovať, nenapadlo jej, že by ho oslobodila. To je tak trochu aj odkaz na Aleša, ktorý práve rozoberá moju hrdinku, že je príliš pasívna – ale mám pocit, že s pasivitou Aleny sa to nedá ani porovnať. :-)
Napísané je to dobre, ale moja šálka kávy to teda nie je. Mám síce rada aj otvorené diela, ale otvorené na malú škáru, nie dokorán. :-)