...keď ju nútia do niečoho tak emocionálne náročného, ako je potrat. A ani v druhej kapitole sa nevyfarbili práve najlepšie. Dovolím si však nesúhlasiť s tým, že rodičia vždy môžu za to, čo z ich dieťaťa vyrastie. Ja som toho živým príkladom. Nie že by ma moji rodičia mali na háku, božechráň, ale v takých veciach, ako čo je správne a čo je nesprávne som sa vychovala sama. Dokonca do takej miery, že včera som počula, ako ma mama pred sovjimi kamarátkami posmešne nazvala "morálnou políciou". Moja mama je napríklad fajčiarka. Od nej som vo vzťahu k cigaretám nikdy nepočula jediné negatívne slovo. Sama som od začiatku, od prvej informácie, čo som kedy o cigaretách počula získavala čoraz silnejšie presvedčenie, že je to zlé a to až do takej miery, že radšej by som sa nechala zabiť, než sa nechať prinútiť stať sa fajčiarom. Ale ak niečo nevychádza z hlbokého vnútorného presvedčenia, neexistuje výchovná metóda, ktorá by to do toho dieťaťa natĺkla. Jedna z mála vecí, na ktorých rodičia v mojej výchove trvali bola napríklad aby som sa dobre učila. To sa im ale nikdy do mňa odstať nepodarilo, napriek tomu, že si racionálne uvedomujem, že dobré známky by mi mohli len prospieť.
Vieš, nemám deti ani nikdy ich mať nebudem, ale keď sa jednej mojej veľmi blízkej osobe stalo to, čo tejto "hrdinke" (až na to tehotenstvo), preplakala som niekoľko nocí a pýtala sa prečo. A tiež ako sa to mohlo stať, ako mohla tak hlboko klesnúť... veď bola inteligentná, nadaná, mala všetko... asi za to mohli sčasti aj jej rodičia. A zrejme aj ja. Aj keď bývame od seba veľmi ďaleko a stretávame sa len niekoľkokrát do roka, mala som urobiť všetko preto, aby neprišla k takým streleným filozofiám. Nepopieram svoj podiel viny, ale nepopieram ani to, že fakt mohla mať vlastný rozum. Doteraz neviem pochopiť, prečo sa to stalo, ale mám taký pocit, že sme zlyhali všetci: rodičia, ja, jej kamaráti, aj ona. A keď si niekto zbabre život kvôli vlastnému zlyhaniu, tak prepáčte, ale na niekoho takého už nedokážem mrhať sovjim súcitom, keď je okolo nás toľko živých tvorov, ktoré trpia a ani zďaleka nie vlasntým pričinením. Toť môj názor.
...keď ju nútia do niečoho tak emocionálne náročného, ako je potrat. A ani v druhej kapitole sa nevyfarbili práve najlepšie. Dovolím si však nesúhlasiť s tým, že rodičia vždy môžu za to, čo z ich dieťaťa vyrastie. Ja som toho živým príkladom. Nie že by ma moji rodičia mali na háku, božechráň, ale v takých veciach, ako čo je správne a čo je nesprávne som sa vychovala sama. Dokonca do takej miery, že včera som počula, ako ma mama pred sovjimi kamarátkami posmešne nazvala "morálnou políciou". Moja mama je napríklad fajčiarka. Od nej som vo vzťahu k cigaretám nikdy nepočula jediné negatívne slovo. Sama som od začiatku, od prvej informácie, čo som kedy o cigaretách počula získavala čoraz silnejšie presvedčenie, že je to zlé a to až do takej miery, že radšej by som sa nechala zabiť, než sa nechať prinútiť stať sa fajčiarom. Ale ak niečo nevychádza z hlbokého vnútorného presvedčenia, neexistuje výchovná metóda, ktorá by to do toho dieťaťa natĺkla. Jedna z mála vecí, na ktorých rodičia v mojej výchove trvali bola napríklad aby som sa dobre učila. To sa im ale nikdy do mňa odstať nepodarilo, napriek tomu, že si racionálne uvedomujem, že dobré známky by mi mohli len prospieť.
Vieš, nemám deti ani nikdy ich mať nebudem, ale keď sa jednej mojej veľmi blízkej osobe stalo to, čo tejto "hrdinke" (až na to tehotenstvo), preplakala som niekoľko nocí a pýtala sa prečo. A tiež ako sa to mohlo stať, ako mohla tak hlboko klesnúť... veď bola inteligentná, nadaná, mala všetko... asi za to mohli sčasti aj jej rodičia. A zrejme aj ja. Aj keď bývame od seba veľmi ďaleko a stretávame sa len niekoľkokrát do roka, mala som urobiť všetko preto, aby neprišla k takým streleným filozofiám. Nepopieram svoj podiel viny, ale nepopieram ani to, že fakt mohla mať vlastný rozum. Doteraz neviem pochopiť, prečo sa to stalo, ale mám taký pocit, že sme zlyhali všetci: rodičia, ja, jej kamaráti, aj ona. A keď si niekto zbabre život kvôli vlastnému zlyhaniu, tak prepáčte, ale na niekoho takého už nedokážem mrhať sovjim súcitom, keď je okolo nás toľko živých tvorov, ktoré trpia a ani zďaleka nie vlasntým pričinením. Toť môj názor.