Keď som si prečítala komentár, otvorila som ústa a utekala za mamou :D Pripadala som si ako 4 ročné dieťa, ktoré dostalo lízanku a uteká sa s tým pochváliť mamke :D Musím sa priznať, že ma komentár prekvapil, a som nadšená. Žiarim ako slniečko :) Som rada, že si sa zamyslel, nad viacerými vecami, veľmi ma to teší :) A to s tou roztržitosťou - neviem... toto životné obdobie, v ktorom sa nachádzam, je dosť premiešané pocitmi a fackami. Ale aspoň viem, že som do toho vložila kus seba, i keď to možno nie je práve najlepšie :) A ďakujem :) Opäť :) PS: Ukážem :D To je isté :) PS2: To s tým utekaním za mamou nie je bežné :D len keď ma niečo maximálne poteší a neviem čo skôr :D