v tomto svete stotožňujem nádej s chlebom, je nevyhnutná, tá súkromná, ktorá sa z času na čas mení, podľa okolností a našich životných postojov a cieľov, i tá základná ľudská ( osobne ju považujem za dôležitejšiu ) ktorá dáva zmysel existencii života..a ktorú nemožno zrútiť ako domček z kariet ak o niečo prídeme, môžeme to vnímať tragicky, no často pre nedostatok skúseností, neschopnosť vidieť dopredu, ako i sebaľútosť, strácame radosť, a tak nevnímame to dobré, čo je pred nami.. :))