... ako vás chápem, baby. Tiež zažívam niečo podobné, závislosť na človeku, ktorá trvá už dva roky a neviem sa jej zbaviť, ani keď ho dlhšie nevidím. Ale vtipné na tom je, že sama som psychologička. :) Môj odborný aj osobný názor je, že zo závislosti na človeku sa dá dostať, otázka znie, či to chceme. Závislosť, posadnutosť osobou nie je problém sám o sebe, treba sa však ponoriť hlbšie a odhaliť, na čo sa viaže. To si však vyžaduje psychoterapiu. Odporúčam aj knihu od I. Yaloma Když Nietzche plakal, tam sa jedna z hlavných postáv svojej obsesie zbavila. Ale inak aj "klin klinom" je dobrá teória... :) Asi mám na takéto veci predispozíciu, pretože toto nie je moja prvá posadnutosť nejakým mužom. A preto viem, že aj tá najhoršia bolesť časom prejde. Nič netrvá večne. Zároveň však, keď je najhoršie, človek sa cíti neznesiteľne a nemá pocit, že by sa niekedy cítil lepšie. Sima máš pravdu, keď sa chceš rozprávať s niekým, kto to zažíva/zažil. Podporná skupina tiež dokáže veľa, hlavne, keď bolesť kulminuje. Mne napríklad pomáha už len písanie tohto komentára.