Psychológ by Ti možno aj pomohol, lenže hneď pre začiatok sa Ťa spýta, či sa tej závislosti naozaj chceš zbaviť. Lebo pacient musí chcieť. Ja viem, že príjemnejšie je sedieť so založenými rukami a hovoriť "zbavte ma toho", ale takto sa závislosti ani niečoho iného nepríjemného (fóbie) nikto nezbavil. A ja som zistila, že sa svojej závislosti vlastne zbaviť nechcem. Vlastne chcem, ale najprv mi dajte namiesto toho niečo iného. Človek musí občas zažívať príjemné, euforické pocity, nemôže byť stále bez prestávky ponorený v smútku. Takéto stavy totiž obyčajne vedú k smrti. Duša potrebuje príjemno aj keď je navodené nie práve najzdravším spôsobom. Úplne chápem, prečo človek nevie prestať s drogami. Jediný dôvod, prečo nenávidím narkomanov a nemám s nimi štipku zľutovania je ten, že oni predsa boli varovaní, vedeli do čoho idú, že je to návykové a nebezpečné. A druhú šancu by podľa mňa mali dostávať len ľudia, ktorí varovaní neboli... Opäť poukazujem na možnosť klin-klinom. Nájsť si niečo rovnako napĺňajúce ale zdravšie.