No fakt neviem, ako pre niekoho rezanie žíl nie je nepríjemné. Všetci ľudia predsa majú nervové zakončenia, hoci mne sa skutočne občas zdá, ako by tí ostatní mali len polovicu z počtu, ktorý mám ja. Pre mňa je to o to nepochopiteľnejšie, že pri pohľade na krv - nebodaj vlastnú - sa mi podlomia nohy, zoslabnem a roztrasiem sa. Viem určite, že ja by som si napríklad nebola schopná pichnúť si injekciu, ani keby na tom záležal môj život.

Závislosť na tabletkách môže vzniknúť podľa mňa nanajvýš chemická, ale stačí prežiť absťáky a tešiť sa, ako už v tele nebudem mať to svinstvo a prejde to. Depresie celkove sú podľa mňa otvorenou bránou k závislosti od čohokoľvek. Viem to, lebo sama som tak skončila. Viem určite, že by som sa nestala závislou, keby som nemala depresie. A rovnako určite viem, že šancu zbaviť sa tej závislosti mám len ak sa zbavím príčiny, ktorá ju vyvolala - depresie. Kto to nezažil, nevie si ani predstaviť, aké otrasné miesto je svet pre človeka v depresii a ako strašne z neho túži uniknúť - už doslova hocijakým spôsobom. A ak sa pred ním zjaví niečo príjemné a zároveň vyzerajúce na prvý pohľad úplne neškodne, niečo, čomu sa dá prepadnúť a zabudnúť pritom na vlastný smútok, je chytený...