To, čo píšeš, je zahrnuté v bodoch dostatočne trpí a poznámke na koniec, že je skôr na škodu, ak je hrdina anjel. Podobným prípadom ako opisuješ napríklad je hlavný hrdina Kingovho románu Blaze, ktorý bol síce zločinec a uniesol malé dieťa, ale to dieťa si tak obľúbil, že sa z neho stal celkom sympaťák. Plus mal pohnuté detstvo, atakďalej atakďalej.
Partia ľudí tiež funguje, no musia sa pri nej riešiť dva problémy: 1. Rozsah, aby sa každému hrdinovi ušlo dosť miesta a mohli byť všetci „hlavní“, 2. autorská zručnosť, aby ich opísal dostatočne odlišne. Pretože v mnohých knihách sú klaďasi nejako na jedno kopyto pomaly aj so záporňákmi, nie to ešte medzi sebou. A dodnes neviem, či je to zo strany autorov nejaký „rafinovaný“ ťah na vlezenie do zadku čitateľom (čo u mňa vytvára presne opačný efekt) alebo naozaj neschopnosť daných autorov.
To, čo píšeš, je zahrnuté v bodoch dostatočne trpí a poznámke na koniec, že je skôr na škodu, ak je hrdina anjel. Podobným prípadom ako opisuješ napríklad je hlavný hrdina Kingovho románu Blaze, ktorý bol síce zločinec a uniesol malé dieťa, ale to dieťa si tak obľúbil, že sa z neho stal celkom sympaťák. Plus mal pohnuté detstvo, atakďalej atakďalej.
Partia ľudí tiež funguje, no musia sa pri nej riešiť dva problémy: 1. Rozsah, aby sa každému hrdinovi ušlo dosť miesta a mohli byť všetci „hlavní“, 2. autorská zručnosť, aby ich opísal dostatočne odlišne. Pretože v mnohých knihách sú klaďasi nejako na jedno kopyto pomaly aj so záporňákmi, nie to ešte medzi sebou. A dodnes neviem, či je to zo strany autorov nejaký „rafinovaný“ ťah na vlezenie do zadku čitateľom (čo u mňa vytvára presne opačný efekt) alebo naozaj neschopnosť daných autorov.