"Hej, nechces par kolaciv?" spytal sa ma chlapik s južanskym prizvukom.

Iba som podnapito prikyvol. Natiahol ruku a ja som sa opierajuc on oprel, aby som sa postavil a znova nezvital so zemou. 

"Tu mas cigu!" hodil mi tu najuzasnejsiu cigu aku som kedy fajcil. Ani by som neveril, ze po par slukoch budem mat tak dobru naladu.

"Co robis?" oprety o Boba som sa s nim potacal.

"Robim ludi stastnymi!"

"Aj mna robis stastnym," dofajcenu cigu som odhodil.

V jeho byte som sa po niekolkych dnoch niecoho najedol. Tepla sprcha mi pomahala vytriezvet.

"Na!" na stol hodil pistol. Potom mi porozpraval o sebe.

Bob bol ekonom. Skvely ekonom. Presviedcal ludi aby davali do obehu peniaze. Vacsinou sa tomu branili, tak  ich Bob svojou laskou presviedcal, aby sa o tie peniaze ci sperky podelili.   Ako tento uzasny chlapik spominal, ich tuzba po peniazoch bola silnejsia ako ich zivot. Aspon ze ich Bob najprv pomiloval a pomohol im prijemne umriet este v stave kym vlastnili tie peniaze, aby netrpeli ked ich Bob pusti do rychlejsieho obehu ich absenciou. Pacilo sa mi ako tento super chlap ide na to humannym sposobom. Tak ako bolo skvele, ze adolescentom vedel podarovat cukriky ci zuvacky a nam starsim i antidepresivne cigarety. Miloval som ho, lebo to robil z lasky a sucitu k druhym. A i ked mu neskor tito adolescenti platili za tieto energeticke  cukriky, bral peniaze z lutosti, aby neranil ich krehke duse. No nebol Bob vynikajuci? Este aj mne pomohol si najst dobru pracu, len tak, nezištne.

Skoda ze policajti nechapali tuto Bobovu velkodusnost. Jedneho dna ...

***

ide mi o to preniest to moje nadsenie na citatela.  vzhladom na unavu uz to moc nejde.