S tou obhajobou som to nemyslela až tak vážne, preto tam je smajlík. Ja som si vedomá toho, že na sebe musím po literárnej stránke ešte veľa pracovať. Všetci tvrdia, že som dopadla ešte celkom dobre a ja si to tiež uvedomujem, zvlášť preto, že je to literárny kritik. Áno, tú vetu, že kritici vedia na dva roky odradiť od písania, si tiež dobre pamätám. :-) V mojom prípade však vidím zotavovanie len na také dva mesiace. :-D Čím však hodnotiteľ vynuloval všetky pozitíva, je slovíčko "brak", ktoré ja osobne beriem ako najhoršiu existujúcu literárnu nadávku. Pamätám sa na sci-fi, ktoré by som jednoznačne označila za brakové. Predstava, že niekto mal podobné pocity z môjho diela, mi vyvoláva bolesti brucha. Zvlášť keď ide o dielo, ktorému som venovala 6 rokov svojho života, navyše rokov označovaných (podľa mňa neprávom) za najkrajšie roky života. Na druhej strane, u tohto konkrétneho diela som zažila už aj ešte nepriaznivejšiu "kritiku" (v úvodzovkách preto, lebo neviem, či možno brať ako skutočnú kritiku kritiku niečoho, čo kritik prakticky nečítal) a na MT som ho vyvesila s tým, že horšie ako vtedy to už nebude. Nuž, nebolo...
Inak, samotné postavy sa v románe sťažovali, že už si pripadajú ako v béžkovom sci-fi filme. Zdá sa, že tým riadne udreli klinec po hlavičke... ;-)
Biela vrana, ten kritik vie, že na Slovensku žiadny kozmodróm nie je. Ale v komentári nižšie vlastne vyhlasuje, že z tohto dôvodu by pre mňa mali byť kozmické tragédie tabu. Podľa neho môžem písať len o takých tragédiách, ako je autonehoda Ferka Mrkvičku na jeho škodovke a božechráň, aby o tej búračke napísalo čo i len Plus 7 dní. Lebo aj medializované tragédie sú tabu...
V každom prípade, už dávnejšie som vedela a bola zmierená s tým, že v Ikare sú mi dvere zatvorené. Z recenzie mám neutrálny pocit a som rada, že sa našli ľudia, ktorí ma podporili. Neviem, koľkí sa k tomu dostali cez túto stránku, v každom prípade im ďakujem.
S tou obhajobou som to nemyslela až tak vážne, preto tam je smajlík. Ja som si vedomá toho, že na sebe musím po literárnej stránke ešte veľa pracovať. Všetci tvrdia, že som dopadla ešte celkom dobre a ja si to tiež uvedomujem, zvlášť preto, že je to literárny kritik. Áno, tú vetu, že kritici vedia na dva roky odradiť od písania, si tiež dobre pamätám. :-) V mojom prípade však vidím zotavovanie len na také dva mesiace. :-D Čím však hodnotiteľ vynuloval všetky pozitíva, je slovíčko "brak", ktoré ja osobne beriem ako najhoršiu existujúcu literárnu nadávku. Pamätám sa na sci-fi, ktoré by som jednoznačne označila za brakové. Predstava, že niekto mal podobné pocity z môjho diela, mi vyvoláva bolesti brucha. Zvlášť keď ide o dielo, ktorému som venovala 6 rokov svojho života, navyše rokov označovaných (podľa mňa neprávom) za najkrajšie roky života. Na druhej strane, u tohto konkrétneho diela som zažila už aj ešte nepriaznivejšiu "kritiku" (v úvodzovkách preto, lebo neviem, či možno brať ako skutočnú kritiku kritiku niečoho, čo kritik prakticky nečítal) a na MT som ho vyvesila s tým, že horšie ako vtedy to už nebude. Nuž, nebolo...
Inak, samotné postavy sa v románe sťažovali, že už si pripadajú ako v béžkovom sci-fi filme. Zdá sa, že tým riadne udreli klinec po hlavičke... ;-)
Biela vrana, ten kritik vie, že na Slovensku žiadny kozmodróm nie je. Ale v komentári nižšie vlastne vyhlasuje, že z tohto dôvodu by pre mňa mali byť kozmické tragédie tabu. Podľa neho môžem písať len o takých tragédiách, ako je autonehoda Ferka Mrkvičku na jeho škodovke a božechráň, aby o tej búračke napísalo čo i len Plus 7 dní. Lebo aj medializované tragédie sú tabu...
V každom prípade, už dávnejšie som vedela a bola zmierená s tým, že v Ikare sú mi dvere zatvorené. Z recenzie mám neutrálny pocit a som rada, že sa našli ľudia, ktorí ma podporili. Neviem, koľkí sa k tomu dostali cez túto stránku, v každom prípade im ďakujem.