Celkom zaujímavé, aj keď celkom nesúhlasím. Pravda je, že s malým bratom v izbe sa asi písať nedá, ale hluk mňa nikdy nerozčuľoval. Keď sa zahĺbim do písania, som tak ďaleko od zvyšku sveta, že ma nedokáže vyrušiť nič a nikto. "Že sa mám zabaviť písaním? Prosím vás, ak ste schopní tvrdiť niečo také, tak vidno, že nepíšete." Píšem už dlho a nič ma nedokáže viac uvoľniť ako písanie. Iste je to vyčerpávajúca činnosť. Ale vyčerpanie je príjemné, nie také, po ktorom už chcem len spať, alebo sa povaľovať. Písanie ma skôr napĺňa, ako vysáva. Ale až na tieto drobné nezhody v názoroch, ktoré ma mierne rozčuľovali a rozptyľovali pri čítaní, to bolo celkom zaujímavé. Najmä začiatok ma dostal, asi preto, lebo vtedy som plne súhlasila s obsahom. xD Musíš mať ale riadnu smolu, keď ti to s písaním tak hrozne nevychádza. xD Písať sa podľa mňa však nemá nasilu, pokiaľ to nie je zamestaním, pokiaľ ťa nestraší uzávierka, alebo také čosi. A až ťa kopne múza, je väčšinou skutočne jedno, či práve sedíš v škole, na zastávke, či sa niekde v tvojej blízkosti vôbec nachádza stôl...vtedy stačí pero a papier, prípadne počítač s funkčnou klávesnicou. Všetko ostatné je v takej chvíli vedľajšie a nepodstatné.