Jasné, každý to má inak. Jediné, čo ma naozaj ruší tak veľmi, že nedokážem písať je, keď mi niekto chodí poza chrbát. Ani nie tak na verejných priestranstvách, tam mi to je z akéhosi zvláštneho dôvodu jedno, ale doma...keď sa okolo mňa premáva brat alebo mama...to jednoducho neznášam. Ale na múzu si treba počkať. Dôkazom sú moje knihy spred niekoľkých rokov, ktoré som písala "lebo sa mi práve chcelo" a ...ehm...tak aj dopadli. xDD Nekonečné pasáže, ktoré napokon nijako nezapadali do deja a boli úplne zbytočné, len to celé rozťahali...ach jaj, kruté boli začiatky. xD