Keď som začínala, tiež som mala také "knihy". Potom som sa však poučila. Hoci primárne to bolo z nedostatku času a priestoru, neskôr som zámerne nechávala všetky svoje "geniálne nápady" uležať mesiace až roky predtým, ako som ich hodila na papier. Zistila som, že dobrá myšlienka vekmi neodumrie, ale tá zlá sa po nejakom čase sama stratí. Nezapisovaním všetkého v prvom momente sa šetrí energia. :-)

Inak dnes som si spomenula na jednu vec, ktorú som chcela dať do tohto príspevku, ale potom som na to nejako zabudla. Svoj druhý román som dokončovala fakt za dosť surových podmienok. Keď som videla v iných knihách rôzne poďakovania autorov tomu a tomu a tomu, kto im pri písaní knihy pomáhal, priam som plakala ľútosťou a zlosťou. Prečo skoro každému pri písaní kníh niekto pomáha len mne každý prekáža? A tak som hneď na jeho prvú stranu umiestnila pomstychtivý výrok:   

Ďakujem tým ľuďom zo svojho okolia, ktorí mi pri písaní tejto knihy nehádzali polená pod nohy.

Ak si myslíte, že to malo na rodičov potrebný efekt a že sa polepšili, tak ste na omyle.