Nesúhlasím. Nie že by si nemala trochu pravdu, ale keď idem na internet, tak s tým rovno rátam. Veľa vecí som vyriešil cez internet bez toho, aby som druhého človeka spoznal. Tiež výmena názorov na nebežné témy s ľuďmi čo tomu rozumejú je super. Tí ľudia nemusia byť dokonalí a sú medzi nimi i tupci, ale stojí mi za to to preskákať.
A sklamania sa nebojím. Beriem ho ako 70% istotu. Takže naopak, skôr sa teším, ak to náhodou vyjde. A taktiež rátam s tým, že druhá strana môže byť sklamaná zo mňa.
1/ Na chate ti chýba výzor, mimika, farba hlasu, oblečenie, oči. Sústredíte sa na jedinú spoločnú vec s podobným názorom. V okamihu ako sa stretnete tie ostatné súčasti osobnosti tomu začnú dávať nový rozmer v t vojom vnímaní. Ale dávajú aj iný zmysel?
Len imaginárny príklad. Ak sa s niekým bavíš cez internet a zdá sa Ti strašne múdry, spriaznený a zábavný ale keď ho stretneš zrazu dominuje že je škaredý a má piskľavý hlas? Nie je pod tou vrstvou skutočne ten, koho si chcela stretnúť, len sa nevieš nad to povzniesť? Nemá on ten istý problém?
2/ Na chate nehladám trvalé vzťahy ani kamarátstva. Ak vziknú, je to len bonus. A je to výnimočne. Ale možné. Primárne tam hľadám riešenie nejakého problému, získanie informácie. Navyše snažím sa druhých nezaťažovať, rešpektovať ich súkromie. Preto opustenie diskusie neberiem nijak nenormálne.
Nie som v stave udržiavať trvalý kontakt ani so všetkými priateľmi. o to menej ma trapia virtuálne.
Vínimka je ak chodíš niekam na web celé roky a celé roky sa tam stretávaš s nejakou osobou, tak tam istá forma vzťahu nastáva. Napr. ak by som sa dozvedel, ze wintermute bude niekde spievať, tak by som sa išiel pozrieť, hoci o jeho speve nič netuším a vždy sme sa bavili o fyzike (príbuzne kvantovej mechanike). Alebo ak by mi Alchymista chatol, že mu na stanici v Blave ukradli doklady a peniaze a ci nemoze u mna prespat tak prenho este asi aj skocim autom. Vzivote som ani jedneho z nich nevidel. Ani neviem, kolko maju rokov. Ani ci su muzi, aj ked mudri su a bavia ich rakety. :D
A vyslovene sa teším na výmenu názorov s niektorými z nich. A viem že v ďalekom okolí ťažko nájdem podobne strelených ľudí.
A že sa jedného dňa niekto neozve? Ozval sa keď si sa dostala do radiusu jeho aktualneho záujmu a keď ten skončil, už sa neouzval. A nemuselo to byť kvoli tebe. Ja som sa tiež už pár rokov neozval osobe, ktorú som vyhľadal cez internet, lebo som potreboval konzultovať raketový motor(správnosť výpočtov a koncepcie). Ale za tých pár rokov bol pokrok tak malý, že som nepovažoval za potrebné túto osobu mnou zaťažovať. A dúfam, že v blízkej dobe ju opať vyhľadám. :D
Takže otázka je, či neočakávaš od internetu niečo čo nedokáže poskytnúť. Alebo, že Ti je ľúto, že ľudia nedávjú do internetu to, čo by si chcela aby dávali.
Nesúhlasím. Nie že by si nemala trochu pravdu, ale keď idem na internet, tak s tým rovno rátam. Veľa vecí som vyriešil cez internet bez toho, aby som druhého človeka spoznal. Tiež výmena názorov na nebežné témy s ľuďmi čo tomu rozumejú je super. Tí ľudia nemusia byť dokonalí a sú medzi nimi i tupci, ale stojí mi za to to preskákať.
A sklamania sa nebojím. Beriem ho ako 70% istotu. Takže naopak, skôr sa teším, ak to náhodou vyjde. A taktiež rátam s tým, že druhá strana môže byť sklamaná zo mňa.
1/ Na chate ti chýba výzor, mimika, farba hlasu, oblečenie, oči. Sústredíte sa na jedinú spoločnú vec s podobným názorom. V okamihu ako sa stretnete tie ostatné súčasti osobnosti tomu začnú dávať nový rozmer v t vojom vnímaní. Ale dávajú aj iný zmysel?
Len imaginárny príklad. Ak sa s niekým bavíš cez internet a zdá sa Ti strašne múdry, spriaznený a zábavný ale keď ho stretneš zrazu dominuje že je škaredý a má piskľavý hlas? Nie je pod tou vrstvou skutočne ten, koho si chcela stretnúť, len sa nevieš nad to povzniesť? Nemá on ten istý problém?
2/ Na chate nehladám trvalé vzťahy ani kamarátstva. Ak vziknú, je to len bonus. A je to výnimočne. Ale možné. Primárne tam hľadám riešenie nejakého problému, získanie informácie. Navyše snažím sa druhých nezaťažovať, rešpektovať ich súkromie. Preto opustenie diskusie neberiem nijak nenormálne.
Nie som v stave udržiavať trvalý kontakt ani so všetkými priateľmi. o to menej ma trapia virtuálne.
Vínimka je ak chodíš niekam na web celé roky a celé roky sa tam stretávaš s nejakou osobou, tak tam istá forma vzťahu nastáva. Napr. ak by som sa dozvedel, ze wintermute bude niekde spievať, tak by som sa išiel pozrieť, hoci o jeho speve nič netuším a vždy sme sa bavili o fyzike (príbuzne kvantovej mechanike). Alebo ak by mi Alchymista chatol, že mu na stanici v Blave ukradli doklady a peniaze a ci nemoze u mna prespat tak prenho este asi aj skocim autom. Vzivote som ani jedneho z nich nevidel. Ani neviem, kolko maju rokov. Ani ci su muzi, aj ked mudri su a bavia ich rakety. :D
A vyslovene sa teším na výmenu názorov s niektorými z nich. A viem že v ďalekom okolí ťažko nájdem podobne strelených ľudí.
A že sa jedného dňa niekto neozve? Ozval sa keď si sa dostala do radiusu jeho aktualneho záujmu a keď ten skončil, už sa neouzval. A nemuselo to byť kvoli tebe. Ja som sa tiež už pár rokov neozval osobe, ktorú som vyhľadal cez internet, lebo som potreboval konzultovať raketový motor(správnosť výpočtov a koncepcie). Ale za tých pár rokov bol pokrok tak malý, že som nepovažoval za potrebné túto osobu mnou zaťažovať. A dúfam, že v blízkej dobe ju opať vyhľadám. :D
Takže otázka je, či neočakávaš od internetu niečo čo nedokáže poskytnúť. Alebo, že Ti je ľúto, že ľudia nedávjú do internetu to, čo by si chcela aby dávali.