konečne 3. kapitola! :) podľa môjho zatiaľ najvydarenejšia (i tie predošlé boli dobré). Milujem knihy bez deja, žiadna veľká akcia, v podstate totálna „nuda“, najlepšie iba s jednou postavou a jej myšlienkovými pochodmi, ktoré nám autor zdeľuje – a toto všetko presne tvoj príbeh má. Čím viac je v knihe deja, tým menej sa máme možnosť zoznámiť s charaktermi a vnútorným prežívaním hlavných postáv, čo je väčšinou škoda, pretože čitateľ má tendenciu sa stotožňovať s hlavným hrdinom. Ako sa ale stotožniť s tým, o kom nič neviem?
Naopak, o Jackie už sme sa toho dozvedeli pomerne dosť, možno viac, než o iných postavách za celú knihu. Je sympatická, asi mi bude chýbať, keď umrie (ale iba dokým nevypnem enigmu – hmm, zase tá citová povrchnosť :P) ale i tak s Jackie nesúhlasím, že sentiment bol vymyslený z komerčných dôvodov, podľa mňa bol skôr komerčne zneužitý, ale to je jedno. Ďalej by som rád vedel, ako si Jackie predstavuje spravodlivosť, veď na tú skúšku sa hlásilo kopec ďaľších žiakov, ktorí sa tiež veľa učili a stresovali, o čo by bolo spravodlivejšie keby ju nespravili oni? Ale chápem ju, že je naštvaná.
Inak v tejto kapitole máme možnosť opäť nájsť rôzne postrehy a trefné vyhlásenia, „chladnička“ je zatiaľ neprekonaná a pochybujem, že ju je vôbec možno niečím ešte prekonať. Kvôli takýmto vetám sa oplatí čítať knihy...
Inak môžem sa ešte niečo spýtať? Prečo tie zahraničné mená? Pri sci-fi to pochopím, ťažko sa môže odohrávať u nás ale v tomto prípade mi to nedáva moc zmysel. Fabien? :D to ťažko zrovnávať s takým Štefanom, Miroslavom alebo Svetozárom :P
P.S. Nedávno som čítal článok o chlápkovi, čo 20 dní nejedol a hovoriť o únave alebo vyčerpaní by nebolo úplne presné.. skôr bol plný síl, nemusel skoro vôbec spať, a blížil sa dosiahnutiu „nirvány“, takže vyčerpávame sa skôr jedlom.
konečne 3. kapitola! :) podľa môjho zatiaľ najvydarenejšia (i tie predošlé boli dobré). Milujem knihy bez deja, žiadna veľká akcia, v podstate totálna „nuda“, najlepšie iba s jednou postavou a jej myšlienkovými pochodmi, ktoré nám autor zdeľuje – a toto všetko presne tvoj príbeh má. Čím viac je v knihe deja, tým menej sa máme možnosť zoznámiť s charaktermi a vnútorným prežívaním hlavných postáv, čo je väčšinou škoda, pretože čitateľ má tendenciu sa stotožňovať s hlavným hrdinom. Ako sa ale stotožniť s tým, o kom nič neviem?
Naopak, o Jackie už sme sa toho dozvedeli pomerne dosť, možno viac, než o iných postavách za celú knihu. Je sympatická, asi mi bude chýbať, keď umrie (ale iba dokým nevypnem enigmu – hmm, zase tá citová povrchnosť :P) ale i tak s Jackie nesúhlasím, že sentiment bol vymyslený z komerčných dôvodov, podľa mňa bol skôr komerčne zneužitý, ale to je jedno. Ďalej by som rád vedel, ako si Jackie predstavuje spravodlivosť, veď na tú skúšku sa hlásilo kopec ďaľších žiakov, ktorí sa tiež veľa učili a stresovali, o čo by bolo spravodlivejšie keby ju nespravili oni? Ale chápem ju, že je naštvaná.
Inak v tejto kapitole máme možnosť opäť nájsť rôzne postrehy a trefné vyhlásenia, „chladnička“ je zatiaľ neprekonaná a pochybujem, že ju je vôbec možno niečím ešte prekonať. Kvôli takýmto vetám sa oplatí čítať knihy...
Inak môžem sa ešte niečo spýtať? Prečo tie zahraničné mená? Pri sci-fi to pochopím, ťažko sa môže odohrávať u nás ale v tomto prípade mi to nedáva moc zmysel. Fabien? :D to ťažko zrovnávať s takým Štefanom, Miroslavom alebo Svetozárom :P
P.S. Nedávno som čítal článok o chlápkovi, čo 20 dní nejedol a hovoriť o únave alebo vyčerpaní by nebolo úplne presné.. skôr bol plný síl, nemusel skoro vôbec spať, a blížil sa dosiahnutiu „nirvány“, takže vyčerpávame sa skôr jedlom.