Za dlhý komentár sa vôbec nemusíš ospravedlňovať. Čím dlhší, tým lepšie! :-)

Knihy prakticky bez deja založené na myšlienkových pochodoch postavy majú čosi do seba, no musia byť dobre napísané. Pre mňa nie je nič nudnejšie než zle napísaná „nuda“.

Čo sa týka prijímačiek, zrejme predpoklada, že by ju mali prijať, lebo si vytrpela viac než ostatní. Predsa len, niekto tie prijímačky berie celkom v pohode a niekomu inému vážne ukroja zo zdravia. A ten „ukrojený“ by mal mať prednosť, pretože nie je nič horšie ako zničiť si zdravie s nulovým výsledkom. Neviem, ale zdá sa mi správna filozofia, že keď je záujemcov o niečo viacero, získať by mal ten, kto pre to najviac obetoval.

Mená? Hm, tak tam sú hneď dva dôvody. Prvý, že slovenské mená sa mi strašne nepáčia. Ale fakt strašne. Štefan, Miroslav? Bŕŕŕ, fuj! Neznášam ich až natoľko, že ich nemôžem použiť ani tam, kde by mohli byť. No a kvôli tomu vediem s ľuďmi oddávna vojny. Riešila som to aj tak, že v kratších útvaroch, ktoré sa mohli odohrávať hocikde, som mala postavy úplne bez mien a nazývala som ich len doktor, mama, kamarátka a podobne. To bol taký kompromis. Uvažovala som, že to tak spravím aj tu, ale toto bude predsa len pridlhý príbeh na to, aby sa v tých bezmenných postavách čitateľ nezačal strácať. No a druhý dôvod – pred nejakým rokom sa tu zase rozpútala diskusia na tému anglické mená a jeden bloger napísal, že „čínske alebo francúzske mená, to by bol nárez :)“ Tak skúšam francúzske, akosi sú mi bližšie než čínske. :-)

Inak, veľmi pekne ďakujem za veľmi povzbudivý komentár.