Zakon rastu entropie sa tyka celeho vesmiru. Cize konecne stadium vesmiru bude homogenne prostredie bez akychkolvek struktur. Ak je Boh existujuca struktura, (trebars duchovna), je to stale len struktura, ktora jedneho dna musi podlahnut entropii, cize zaniknut.

Ako Adhara pise, Zivot je jedina forma, ktora dokaze entropii ako-tak vzdorovat. Vzdorovat fyzickym dosledkom nepriatelskeho entropickeho vesmiru je tazke a v konecnom dosledku asi boj prehrame - cize nase fyzicke tela pravdepodobne zaniknu.

Boj s entropiou na duchovnej urovni (t.j. udrzanie duchovneho vyvoja namiesto upadku) je mozno este vacsi problem. Ludia ktorym fyzicky nic nechyba, vacsinou duchovne upadaju, taha nas duchovne dolu vplyv spolocnosti (komercia, vplyv penazi atd.), dalej nase vlastne slabosti, zavislosti a (z prirodneho hladiska dobre odovodnene) dovody nespravneho konania. Tymto sitom prejdu len najsilnejsi (vraj ich je zatial velmi malo).

Cize Stvoritel stvoril hlupe, neskusene duse, dal im iste fyzicke telá, ktore sa ako-tak zatial drzia v ramci fyzickeho prezitia a nechal ich tocit sa v cykloch kolesa zivota. Pritom nastavil tymto bytostiam velmi tvrde podmienky, cez ktore sa takmer neda prejst. A dufa, ze to niekto zvladne a vymysli nejaku novu kvalitu.

Nie je dovod tohoto celeho tohoto (t.j. vzniku zivota) snaha najst bytosti ktore vyhraju trvale boj s entropiou?