Skvelé, presvedčivo a neskutočne pesimistické. Ale ja si myslím že svet nie je ani krutý, ani nespravodlivý, ani tragický. Takým sme ho robíme my-s našou večnou snahou všetko poľudšťovať. Ešte aj mikróbom na obrázku nakreslíme škaredý ľudský ksicht. A nevidím vo vzniku života paradox ale zákonitosť. Všetko v svete má dve stránky, dva protiklady. Ak existuje rozklad, musí byť aj syntéza-inač niet čo rozkladať. Ano, momentálne je stav vesmíru je taký že sa hmota rutí k chaosu, entropia sa zvyšuje-ale to neznamená že po fáze výdychu nepríde fáza nádychu  a potom znovu a znovu. Svet je nekonečná pulzácia: zrod-zánik. Viem, viem, podľa vedcov sú možne dva scenáre: Buď vesmír sa bude donekonečna rozopínať, hviezdy postupne vyhasnú a všetko pohltí tma a chlad. Alebo znovu sa začne zmršťovať a zrúti sa do seba v procese anti-big-bangu. Obidva scenáre sú pre život  nepriaznivé- pre život v tejto podobe a v tomto vesmíre. Ale, ľudia, mame ešte pekných pár miliard rokov pred sebou! Nestačí vám to? Neviem koľko ešte rokov pred sebou mam ja. Domnievam sa že nie veľa. Ale aj to malo prežijem tak aby stali za to, budem sa tešiť s maličkostí a s každého pekného dňa. Budem sa tešiť zo života a nie čakať na smrť. A až príde- nebudem ju brať tragicky. V tomto svete predsa všetko raz zomrie. Aj hviezdy...